V kníhkupectvách a kinách zakopávame o neduchaplné príbehy plné duchov, upíroch, zombie a UFO. V každom druhom obchode ponúkajú magické kryštály, zázračné gumené náramky a predpovede budúcnosti. Ľudia sa obrátili chrbtom kritickému mysleniu, skepticizmu a vede v časoch, keď sa ich tí, ktorí držia v rukách moc a peniaze naučili používať tak, aby dokázali ovládať masy.
Vytvorili sme civilizáciu, ktorej najdôležitejšie časti – doprava, komunikácia, poľnohospodárstvo, medicína, vzdelávanie, zábava, ochrana životného prostredia a dokonca kľúčový inštitút demokracie – voľby sú závislé na vede a technológii. Tiež sme ju vytvorili tak, aby takmer nikto nerozumel vede a technológii. Je to recept na katastrofu.
Takmer každé zviera vie, že musí učiť vlastné mláďatá zvykom, ktoré mu jedného dňa v divočine zachránia krk. Pre nás sa však divočina zmenila. Stále vieme priblížiť detskú ručičku k plameňu a povedať výstražným hlasom „Páli!“, ale pritiahnuť malú packu k obrazovke a povedať „Pochybuj!“, „Never!“, alebo „Hlúposť!“ sme si ešte nezvykli.
Z morálneho hľadiska je rovnako zlé nepýtať sa, či je myšlienka pravdivá alebo nie, ak z nej máme dobrý pocit, ako je zlé nepýtať sa, odkiaľ pochádzajú peniaze, kým ich máme v rukách.
V televíznych záhradách ukazujeme deťom víly a ony potom nespoznajú púpavu, učíme ich báť sa čertov a prosiť o pomoc anjeličkov, ale s takouto zdedenou mentálnou výbavou budeme nakoniec musieť anjeličkov prosiť o dôchodok. Nič proti rozprávkam, ale nájdime si čas aj na pravdu. Vysvetlite dieťaťu, že ľudia nechovali dinosaury ako domáce zvieratká, že za hrôzostrašnými činmi sú vždy ľudia, nie strašidlá (Ďakujem, Scooby-Doo!). Je mi do plaču, keď otec v autobuse odpovie svojej dcére na otázku prečo je tma slovami „slniečko išlo spinkať“ a na druhú, či je všade na svete teraz noc povie áno.
Existuje toľko lepších odpovedí, než vyvolať v dieťati pocit, že kladenie hlbokých otázok je v spoločnosti chybou. Ak máme predstavu o odpovedi, môžeme ju skúsiť vysvetliť. Aj neúplný pokus predstavuje uistenie a podporu. Ak nemáme predstavu, ako znie odpoveď, môžeme sa pozrieť do encyklopédie. Ak nemáme encyklopédiu, môžeme ísť do knižnice. Alebo môžeme povedať: ‘Neviem, nepoznám odpoveď. Možno ju nepozná nikto. Možno, keď vyrastieš, budeš prvý človek, ktorý na to príde.’
Svet je plný zázrakov. Nepotrebujeme si vymýšľať ďalšie. K ničomu dobrému to nevedie. Ako by sa však zmenil náš svet a spoločnosť, ak by sme neustali v rozvíjaní toho druhého slova v Homo sapiens? Pravdepodobne by nám niektoré idey už boli zbytočné a zakrpateli by. To by sa asi niekomu nepáčilo.
Ak budeme učiť, napríklad stredoškolákov, návykom skeptického myslenia, pravdepodobne nebudú obmedzovať svoj skepticizmu len na UFO, reklamu na aspirín a komunikáciu s mŕtvymi. Mohli by sa začať pýtať nepríjemné otázky o ekonómii, spoločnosti, politike, alebo náboženských inštitúciách. Možno by si vytvorili názor na tých, ktorí sú pri moci. Kde by sme boli potom?
Pre šarlatánov predstierajúcich komunikáciu s duchmi a magických ukladačov nábytku a záhradného porastu by už v našej spoločnosti nebolo miesto. Liečiteľov s úspešnosťou rovnajúcou sa náhode (alebo horšou), obchodníkov s nádejou a ceremoniálov zbavujúcich nás strachu zo smrti by sme už nepotrebovali.
Keďže len tri z šesťdesiatich piatich uznaných vyliečení sa týkajú rakoviny, miera zázrakov v Lurdoch je tak nízka, že jej obete majú vyššiu šancu uzdraviť sa, ak ostanú doma.
Krásna predstava. Už však o takom svete nesnívam, nemodlím sa zaň. Pracujem na ňom.
Podobné myšlienky, ako som napísal v tomto článku (aj keď asi výstižnejšie formulované) nájdete aj v knihe The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark od skvelého Carla Sagana. Je to jedna z kníh, ktoré naozaj človeku otvárajú oči. Okrem potreby vzdelávať svet v myslení a vede v nej píše o tom, ako konšpirácie s lietajúcimi taniermi, únosmi mimozemšťanmi a.i. odvádzajú pozornosť od toho skutočne dôležitého. Aj keď si mnoho ľudí myslí, že je to naopak. Carl Sagan je jeden z najznámejších popularizátorov vedy, historicky najmladší profesor v Spojených štátoch, otec programu na hľadanie mimozemšťanov SETI a člen tímu, ktorý stál za veľkou časťou amerických vesmírnych sond. A samozrejme autor mnohých úžasných kníh.
K môjmu veľkému smútku túto skvelú knihu nikdy nevydali ani v slovenčine ani češtine. Ak ju však prečítate v angličtine, získate okrem múdrych myšlienok aj tréning a krásnu chuť pôvodného znenia. Môžete si ju kúpiť v tomto kníhkupectve. Bez poplatkov za poštovné.