Veda ako nočné svetielko v temnotách

Branislav Dudáš, 22. októbra 2012

V kníhkupectvách a kinách zakopávame o neduchaplné príbehy plné duchov, upíroch, zombie a UFO. V každom druhom obchode ponúkajú magické kryštály, zázračné gumené náramky a predpovede budúcnosti. Ľudia sa obrátili chrbtom kritickému mysleniu, skepticizmu a vede v časoch, keď sa ich tí, ktorí držia v rukách moc a peniaze naučili používať tak, aby dokázali ovládať masy.

Vytvorili sme civilizáciu, ktorej najdôležitejšie časti – doprava, komunikácia, poľnohospodárstvo, medicína, vzdelávanie, zábava, ochrana životného prostredia a dokonca kľúčový inštitút demokracie – voľby sú závislé na vede a technológii. Tiež sme ju vytvorili tak, aby takmer nikto nerozumel vede a technológii. Je to recept na katastrofu.

Takmer každé zviera vie, že musí učiť vlastné mláďatá zvykom, ktoré mu jedného dňa v divočine zachránia krk. Pre nás sa však divočina zmenila. Stále vieme priblížiť detskú ručičku k plameňu a povedať výstražným hlasom „Páli!“, ale pritiahnuť malú packu k obrazovke a povedať „Pochybuj!“, „Never!“, alebo „Hlúposť!“ sme si ešte nezvykli.

Z morálneho hľadiska je rovnako zlé nepýtať sa, či je myšlienka pravdivá alebo nie, ak z nej máme dobrý pocit, ako je zlé nepýtať sa, odkiaľ pochádzajú peniaze, kým ich máme v rukách.

V televíznych záhradách ukazujeme deťom víly a ony potom nespoznajú púpavu, učíme ich báť sa čertov a prosiť o pomoc anjeličkov, ale s takouto zdedenou mentálnou výbavou budeme nakoniec musieť anjeličkov prosiť o dôchodok. Nič proti rozprávkam, ale nájdime si čas aj na pravdu. Vysvetlite dieťaťu, že ľudia nechovali dinosaury ako domáce zvieratká, že za hrôzostrašnými činmi sú vždy ľudia, nie strašidlá (Ďakujem, Scooby-Doo!). Je mi do plaču, keď otec v autobuse odpovie svojej dcére na otázku prečo je tma slovami „slniečko išlo spinkať“ a na druhú, či je všade na svete teraz noc povie áno.

Existuje toľko lepších odpovedí, než vyvolať v dieťati pocit, že kladenie hlbokých otázok je v spoločnosti chybou. Ak máme predstavu o odpovedi, môžeme ju skúsiť vysvetliť. Aj neúplný pokus predstavuje uistenie a podporu. Ak nemáme predstavu, ako znie odpoveď, môžeme sa pozrieť do encyklopédie. Ak nemáme encyklopédiu, môžeme ísť do knižnice. Alebo môžeme povedať: ‘Neviem, nepoznám odpoveď. Možno ju nepozná nikto. Možno, keď vyrastieš, budeš prvý človek, ktorý na to príde.’

Svet je plný zázrakov. Nepotrebujeme si vymýšľať ďalšie. K ničomu dobrému to nevedie. Ako by sa však zmenil náš svet a spoločnosť, ak by sme neustali v rozvíjaní toho druhého slova v Homo sapiens? Pravdepodobne by nám niektoré idey už boli zbytočné a zakrpateli by. To by sa asi niekomu nepáčilo.

Ak budeme učiť, napríklad stredoškolákov, návykom skeptického myslenia, pravdepodobne nebudú obmedzovať svoj skepticizmu len na UFO, reklamu na aspirín a komunikáciu s mŕtvymi. Mohli by sa začať pýtať nepríjemné otázky o ekonómii, spoločnosti, politike, alebo náboženských inštitúciách. Možno by si vytvorili názor na tých, ktorí sú pri moci. Kde by sme boli potom?

Pre šarlatánov predstierajúcich komunikáciu s duchmi a magických ukladačov nábytku a záhradného porastu by už v našej spoločnosti nebolo miesto. Liečiteľov s úspešnosťou rovnajúcou sa náhode (alebo horšou), obchodníkov s nádejou a ceremoniálov zbavujúcich nás strachu zo smrti by sme už nepotrebovali.

Keďže len tri z šesťdesiatich piatich uznaných vyliečení sa týkajú rakoviny, miera zázrakov v Lurdoch je tak nízka, že jej obete majú vyššiu šancu uzdraviť sa, ak ostanú doma.

Krásna predstava. Už však o takom svete nesnívam, nemodlím sa zaň. Pracujem na ňom.

Podobné myšlienky, ako som napísal v tomto článku (aj keď asi výstižnejšie formulované) nájdete aj v knihe The Demon-Haunted World: Science as a Candle in the Dark od skvelého Carla Sagana. Je to jedna z kníh, ktoré naozaj človeku otvárajú oči. Okrem potreby vzdelávať svet v myslení a vede v nej píše o tom, ako konšpirácie s lietajúcimi taniermi, únosmi mimozemšťanmi a.i. odvádzajú pozornosť od toho skutočne dôležitého. Aj keď si mnoho ľudí myslí, že je to naopak. Carl Sagan je jeden z najznámejších popularizátorov vedy, historicky najmladší profesor v Spojených štátoch, otec programu na hľadanie mimozemšťanov SETI a člen tímu, ktorý stál za veľkou časťou amerických vesmírnych sond. A samozrejme autor mnohých úžasných kníh.

K môjmu veľkému smútku túto skvelú knihu nikdy nevydali ani v slovenčine ani češtine. Ak ju však prečítate v angličtine, získate okrem múdrych myšlienok aj tréning a krásnu chuť pôvodného znenia. Môžete si ju kúpiť v tomto kníhkupectve. Bez poplatkov za poštovné.

Takmer dôležitá informácia:

Nemoderovaná diskusia má zásadný vplyv na to, aký pocit majú čitatelia z článku, ktorý čítali. Preto, ak chcete, môžete mi poslať ľubovoľný komentár cez tento odkaz. Ak mi ku komentáru napíšete aj mail, možno sa Vám ozvem späť. Ak Váš komentár bude zaujímavý, alebo si zaslúži odpoveď, zverejním ho.