Politik XY v rozhovore s médiami úmyselne zaklame. Aby získal pre toto klamstvo krytie, je okamžite doplnené na Wikipédiu. Aby sa overila dôveryhodnosť editácie, pridá sa citácia s odkazom na spomínané interview. Keďže dnes už novinári nekontrolujú, ale kopírujú (alebo v lepšom prípade na seba nadväzujú) a s Wikipédiou sa už konzultuje naozaj všetko, ani sa nenazdáte a z klamstva sa stane pravda. Môžete si povedať, že vaše obľúbené noviny si fakty overujú (neoverujú), ale v dave na tom už aj tak nezáleží. Médiá, ako všetky spoločenské zvieratá, behajú v stáde.
Toto je len jedna z mnohých techník manipulácie, ktoré vo svojej knihe Trust Me, I’m Lying: Confession of a Media Manipulator opísal Ryan Holiday. Manipulácia médií bola jeho náplň práce. V knihe sa dozviete, ako jednoducho rozšíriť cielene vymyslené informácie tak, aby sa nakoniec dostali až na titulku veľkých médií. Z jeho postupov mi behal mráz po chrbte.
V dobe obrazov a zábavy, okamžitého emocionálneho uspokojenia, nevyhľadávame a ani nechceme úprimnosť alebo realitu. Realita je komplikovaná. Realita je nudná. Už nie sme schopní, ani ochotní zvládať jej zmätok.
Napriek všetkému, to, že si s obsahom médií niektorí ľudia robia čo sa im zachce, nie je to najhoršie. Médiá nás svorne kŕmia podnetmi (normálne som chcel napísať informáciami) dostatočne stimulujúcimi a početnými a my už nestíhame myslieť. Ako niekto povedal, obsah médií je šťavnatý kus mäsa, ktorý si so sebou nesie zlodej, aby odlákal strážneho psa našej mysli. A keď je to mäso namiešané z násilia, krvi, vojen, perverzností (a zvieratiek, nie sme predsa monštrá) nevieme sa odtrhnúť od obrazoviek. Psychológovia dokázali, že presne tento typ negatívnych podnetov v človeku vyvoláva stav, kvôli ktorému mozog určí na prijímanie podnetov vyššiu kognitívnu kapacitu. A čo nasleduje potom? Reklama.
Pred pár rokmi som prestal blogovať pre Mashable po tom, ako uverejnili list na rozlúčku od chlapa, ktorý narazil helikoptérou do vládnej budovy v Texase. Peteova (vydavateľova) reakcia na môj odchod kvôli listu bola: „Aj ostatné stránky to urobili.“ Nikdy nevysvetlil, prečo by mal web zameraný na techniku, web a sociálne médiá zverejniť list na rozlúčku nejakého blázna.
Keby nás tak videl Huxley, autor antiutópistickej knihy Koniec civilizácie (Brave New World)… Vždy som si myslel, že dopadneme podľa Orwella…
Filozof Alain de Botton raz povedal, že grécke tragédie, aj keď boli obľúbenou formou zábavy, mali svoj zmysel. Napriek tomu, že boli klebetné, niekedy nemravné a často plné násilia, učili divákov nezabudnúť na to, ako jednoducho sa podobné nešťastie môže stať aj im a že majú byť pokorní voči chybám iných. Od tragédií sa dalo učiť. Ale správy dvadsiateho-prvého storočia, píše,s ich lexikónom perverzákov a čudákov, zlyhaní a skrachovancov, leží na jednom konci spektra a grécke tragédie na druhom.
Ak sa chcete dozvedieť viac o praktikách médií a ľudí, ktorí si s nimi robia čo chcú, určite stiahnite po knihe Trust Me, I’m Lying: Confession of a Media Manipulator od Ryana Holidaya. Jej autor je novodobý Machiavelli mediálneho sveta. Jediné mini negatívum bolo, že sa v opisovaných konkrétnych prípadoch zameriaval len pár značiek a médií. Napriek jej pochopiteľne zatrpknutému tónu má kniha oči otvárajúci účinok. Odporúčam ju každému kto má doma televízor alebo prístup na internet. Určite by nemala chýbať v knižnici žiadneho marketéra. Hovorí sa, že Medium is the message. Pravda je, že Medium is the massage.
Knihu Trust Me, I’m Lying: Confession of a Media Manipulator od Ryana Holidaya si môžete kúpiť v tomto kníhkupectve. Budete mať niečo namiesto televízie a blogov a mne pomôžete získať knihu na ďalšiu recenziu.