Mohol vesmír vzniknúť bez božieho zásahu?

Branislav Dudáš, 20. augusta 2012

Veľká časť ľudí si stále uchováva predstavy o stvorení sveta božskou bytosťou. Mnohé náboženstvá, alebo aspoň ich vetvy zachádzajú do takých krajností, že vedecké objavy a prírodné nálezy považujú za zákerné pasce prichystané diablom, aby nás zviedol z cesty. A potom raz za čas príde náboženstvo ako islam, ktoré aj v súčasnosti vyhlási, že Zem je plochá a každý, kto si myslí opak je hriešnik. Však čo už, deti tiež nespochybňujú rozprávku o Červenej Čiapočke. Keď to začnú robiť, už nie sú deťmi. Pre mysliacich veriacich sa boh, ktorý pôvodne mohol za všetko stáva “bohom medzier”, stráca zmysel v otázkach, ktoré už vieme zodpovedať a habitat nezodpovedaných otázok sa mu rapídne zmenšuje. Ostáva mu však jedno majoritné útočisko – vznik vesmíru. Nikto nemôže s istotou tvrdiť, ako vznikol vesmír, keďže to nikto nevidel. Boh je zachránený. Alebo nie?

Na otázky stvorenia sveta sa snažia nájsť odpovede fyzici Stephen Hawking a Leonard Mlodinov v knihe Veľký plán, po anglicky The Grand Design. To, že má kniha dvoch spoluautorov je zreteľne cítiť na rozličných štýloch jednotlivých kapitol. Vtipne sarkastických pasáží od Mlodinova je našťastie omnoho viac ako odborných teoretických od Hawkinga. To, že sú vtipné sa však nevylučuje s tým, že sa z nich môžete dozvedieť veľa nového.

Biblia napríklad rozpráva príbeh o Jozuovi, ktorý si vymodlil aby sa Slnko a Mesiac zastavili na ich ceste, aby mal viac svetla na boj s Amoritmi z Kanaánu. Podľa knihy Jozuovej sa slnko na deň zastavilo. Dnes vieme, že by to znamenalo, že sa zastavila Zem. Ak sa zastavila Zem, tak podľa Newtonovych zákonov, všetko čo nie je pripevnené, by pokračovalo v pohybe pôvodnou rýchlosťou (1770 km/h pri rovníku) — celkom vysoká cena za odložený západ slnka.

Veľký plán začína opisom gréckych filozofií vzniku a zloženia sveta. Dozvedáme sa základy o atomistoch, ale aj o objavení existencie vzduchu. Samozrejme v skratke a s humorom, Mlodinov vie ako zaujať. Nie nadarmo bol scenáristom seriálov ako MacGyver a Star Trek. Po tomto úvode sa už ponoríme do fyziky a vzniku vesmíru, dozvieme sa niečo o paralelných vesmíroch, o tom prečo sú prírodné zákony akoby na mieru ušité pre vznik života.

Hawking pravdepodobne písal dve kratšie kapitoly o modelovaní života vo vesmíre a o fyzike celkovo. V jeho podmienkach je aj taký rozsah textu heroickým výkonom. Napriek tomu si dovolím tvrdiť, že jeho meno je skôr lákadlom pre laickú verejnosť.

Je to ako pýtať sa na pravdepodobnosť toho, či je pápež Číňan. Vieme, že je Nemec, aj napriek tomu, že pravdepodobnosť, že je Číňan je omnoho vyššia, keďže je na svete viac Číňanov ako Nemcov. Podobne vieme, že náš vesmír pozostáva z troch veľkých priestorových dimenzií, takže aj keď má väčší počet veľkých priestorových dimenzií vyššiu pravdepodobnosť, zaujímame sa len o histórie s tromi.

Kniha je veľmi pútavá, číta sa veľmi ľahko a rýchlo. České vydanie vyzerá z nejakého dôvodu objemnejšie, slovenská verzia aj originál sú tenučké knižky.

Aj keď obaja autori tvrdia, že boha ku stvoreniu sveta nepotrebujeme, definitívne odpovede na otázky zo začiatku recenzie, ktoré by presvedčili každého zapáleného veriaceho neposkytujú. Osobne si myslím, že argumentov, ktoré by prerazili panel viery niektorých veriacich sa tak skoro nedočkáme. Čo myslíte vy: je boh ešte potrebný k vysvetleniu vzniku vesmíru?

Ak si chcete prečítať, ako to vidí dvojica Hawking-Mlodinov kúpte si knihu Veľký plán napr. aj v tomto kníhkupectve.

Takmer dôležitá informácia:

Nemoderovaná diskusia má zásadný vplyv na to, aký pocit majú čitatelia z článku, ktorý čítali. Preto, ak chcete, môžete mi poslať ľubovoľný komentár cez tento odkaz. Ak mi ku komentáru napíšete aj mail, možno sa Vám ozvem späť. Ak Váš komentár bude zaujímavý, alebo si zaslúži odpoveď, zverejním ho.