Sir William Osler raz povedal: „Filozofie jedného veku sa stali absurditami nasledujúceho a včerajšie bláznovstvá budú múdrosťami zajtrajška.“ Fantázie, ktoré ľudia v minulosti považovali za nedosiahnuteľné, sú dnes chlebom každodenným. Stáročia sa alchymisti (vrátane Isaaca Newtona) pokúšali o premenu olova na zlato. Dnes fyzici dokážu zmeniť chemický prvok na iný alebo dokonca tvoriť nové prvky. Možno vám to tak nepripadá, náš životný štýl by bol pred storočím považovaný za sci-fi.
Dnes už klasickí autori vedeckej fikcie sa aktívne zaujímali o najnovšie vedecké objavy a s veľkou mierou predstavivosti na nich postavili svoje najslávnejšie diela. Jules Verne je asi najlepším príkladom. Koncepty, ktoré dnes fyzici označujú za možné, sa v sci-fi literatúre vyskytujú už dlhšie. Skvelý H.G. Wells písal o návštevníkoch z iných dimenzií, cestovaní v čase, ale aj o neviditeľnosti. Zápletky súčasných sci-fi autorov sú plné ešte odvážnejších technologických konceptov. Dočkáme sa ich však niekedy? Odpoveď vám poskytne Michio Kaku.
Kaku je jeden z najznámejších súčasných teoretických fyzikov, je výborný popularizátor vedy a má dar písať o nezrozumiteľných veciach zrozumiteľne. Vo svojej najnovšej knihe Fyzika nemožného sa zameriava na otázku realizovateľnosti najčastejšie vystupujúcich konceptov vedecko-fantastických príbehov: teleport, telepatiu, cestovanie v čase, robotov, silové polia, laserové lúče ničiace celé planéty, motory na báze antihmoty, cestovanie hyper-priestorom a červími dierami a mnohé iné.
Po jedenásťročnom zrýchľovaní, podľa hodín vo vnútri lode, by vesmírna loď dosiahla Plejády vzdialené 400 svetelných rokov. Po dvadsiatich troch rokoch by vstúpila do galaxie Andromeda, ktorá je od Zeme vzdialená dva milióny svetelných rokov. Teoreticky by vesmírna loď mohla dosiahnuť hranice viditeľného vesmíru ešte za života posádky (na Zemi by však uplynuli milióny rokov).
Každá z „technológií budúcnosti“ je zaradená do skupiny podľa toho ako veľmi je neuskutočniteľná. Nemožnosti prvého stupňa sú technológie, ktoré neodporujú doteraz známym fyzikálnym zákonom a pravdepodobne ich objavíme už v tomto storočí. Medzi nemožnosti druhého stupňa patria technológie, ktoré ak sú možné, objavíme asi až za pár tisíc, ak nie miliónov, rokov. A medzi nemožnosti tretieho stupňa sú zaradené tie, ktoré odporujú fyzikálnym zákonom. Čo myslíte, ktoré z vyššie uvedených technológií patrí do ktorej skupiny?
Aby ste urobili Harryho Pottera neviditeľným, museli by ste ho skvapalniť, nechať ho vypariť pri vysokej teplote, vykryštalizovať ho, znovu ho zahriať a potom znova schladiť, čo by bolo celkom náročné, aj pre čarodejníka.
Michio Kaku sa vo Fyzike nemožného odvoláva na populárne filmy, knihy a seriály ako Star Wars, Star Trek, ale aj Harry Potter, čo pre je každého fanúšika sci-fi pozitívum. Zároveň vysvetľuje témy, ktoré by bežný človek zaradil medzi „ťažkú fyziku“ so sympatetickou ľahkosťou. Náročnej fyziky sa báť nemusíte, ale aj ak by ste polovicu vedeckých informácií nepochopili, stále by vám ostala druhá polovica vedomostí a navyše skvelá kniha plná nano-robotov, laserov a medzihviezdnych letov! Človek sa až teší na to, aké nepoznané obzory odhalí zajtrajšok.
Najvzrušujúcejšia fráza, ktorú môžete vo vede počuť, ktorá predchádza nové objavy, nie je “Heuréka”, ale “To je divné…”
Ak sa vám kniha Fyzika nemožného pozdáva a chcete ju mať doma na poličke (tak ako ja), môžete si ju kúpiť v tomto kníhkupectve. Pomôžete mi tým postupne získať knihu na novú recenziu.