Myslím národne

Branislav Dudáš, 3. marca 2016

Celý koncept národa mi akosi uniká. Teóriu poznám, …spoločenstvo ľudí, spoločná história, kultúra, jazyk… v živote som sa ale s národom nestretol. Ako sa hovorí, v teórii nie je rozdiel medzi teóriou a praxou, ale v praxi áno.

Skúšal som na národ ísť od lesa. Schválne, skúste to so mnou. Vezmite si Slovákov. Máte? Super. Ja som sa tak ďaleko nikdy nedostal. Koho som si mal zobrať? Geneticky, ťažko povedať. Geograficky, ak sú ľudia z Bardejova a Bratislavy jeden národ, prečo nie z Bratislavy a Viedne? Je to predsa bližšie. Máme spoločnú históriu… Mám dvadsať-sedem rokov. Najdlhšiu spoločnú históriu mám s mojimi rodičmi, potom so sestrou. Potom asi ešte s niektorými kamarátmi zo základnej školy. Ale čo spomínaný Bardejovčan a Viedenčan? V živote som ich nevidel. Tvoríme spolu jeden národ?

Podobne, kultúra a jazyk? Náboženstvo? V kruhu príbuzných mám katolíkov, pravoslávnych aj luteránov. Niektorí chodia do kostola, iní pri kostol a ďalší do cirkve. Svojej babke niekedy nerozumiem keď hovorí po východniarsky, manželke keď hovorí po francúzsky, a dcéra ešte takmer nehovorí. Babo raď.

Som v bode, keď si neviem definovať hranice národa sám a ani netuším kto ich definoval a na základe akého kľúča. Kedy ešte máme spoločnú históriu a kedy už nie? Delíme sa o priestor, čo bol kedysi Pangea, sme jeden národ? Chodil si so mnou do 4.B? A teraz? Prečo je “všetci z Európy” príliš veľa ale “všetci z Bratislavy” málo? Ak môžu byť šariština a záhoráčtina dve nárečia jedného jazyka, prečo nemôžu byť slovenčina a angličtina iba dve nárečia zabudnutého proto-jazyka?

Keď sa ma niekto opýta, či som hrdý Slovák, úprimne neviem odpovedať. Aká je tvoja definícia? Čo je pre teba “Slovák”? Vieš nastaviť kritériá tak voľne, aby sme sa do nich zmestili obaja, prípadne aj iní ľudia, ale nie tak divoko, aby som tam nevedel votrieť ľudí, ktorých tam nechceš? A ak sa ti to podarí, vieš mi povedať, na ktorý z tých splnených predpokladov mám
právo byť hrdý?

Myšlienkový experiment: Predstavujem si nás, všetkých ľudí, niekde v prázdnom priestore, rozmiestnených podľa toho, kto má aké vlastnosti. Napríklad jedným smerom sú predo mnou ľudia, ktorí majú spisovnejšiu slovenčinu, za mnou takí, ktorí si pletú tvrdé a mäkké i aj tí, ktorí nevedia slovensky ani ceknúť. Keď sa pozriem iným smerom, sú predo mnou ľudia s bledšou pokožkou a za mnou s tmavšou.

Národ je pre mňa, keď sa niekto v tom mraku ľudí rozhodne okolo seba nakresliť červenou farbou kruh1 a vyhlási, že všetci v kruhu sú Slováci. A niekto iný okolo seba podľa svojej ľubovôle nakreslí kruh modrou farbou a vyhlási “Ajhľa, Slováci!” Obaja sú šťastní, že sú vo svojom malom svete stredom slováctva. A keď sa dajú do reči, majú si čo povedať, pretože sú obaja tí praví. To, že ich kruhy sú odlišné a nakreslili si ich sami, to už sú detaily.

A tak sa môžu večer pri pive stretnúť Slováci, každý úplne iný, nepasujúc si úplne do svojich predstáv, ale Slováci predsa. Ku svojim treba byť zhovievavý. Hlavne, že sú všetci svoji a že sú hrdí. A hrdí sú právom. Každý z nich stvoril ideu Slováka vlastnými rukami, vlastnou hlavou.

  1. resp. jeho viacrozmernú alternatívu, keďže sa pohybujeme vo viacrozmernom priestore.

Takmer dôležitá informácia:

Nemoderovaná diskusia má zásadný vplyv na to, aký pocit majú čitatelia z článku, ktorý čítali. Preto, ak chcete, môžete mi poslať ľubovoľný komentár cez tento odkaz. Ak mi ku komentáru napíšete aj mail, možno sa Vám ozvem späť. Ak Váš komentár bude zaujímavý, alebo si zaslúži odpoveď, zverejním ho.