Ako islam formoval magický Marakéš

Branislav Dudáš, 7. novembra 2016

Islam je mestské náboženstvo. Od svojho vzniku kladie dôraz na spoločenské zhromaždenia a stavia sa proti nomádstvu. Úlohou mesta je lákať pútnikov a očariť ich krásou, vzdelaním, kultúrou a bohatstvom natoľko, aby nechceli odísť. Stáva sa tak citadelou viery. Marocký Marakéš plní zverenú úlohu dokonale, pripútal populáciu Berberov k jednému jedinému miestu. A ide ešte ďalej. Dodnes si privlastňuje srdcia moderných nomádov a cestovateľov.

Sprievodcovia okázalo používajú klišé o neopakovateľnej atmosfére. Lenže neopakovateľnú atmosféru má každé miesto v každom čase. Vyplýva nielen z jeho vlastností, ale aj z vnútorného stavu pozorovateľa a jeho spoločnosti. Pravý poklad sa ukrýva v opakovateľnej atmosfére, v geniu loci, zážitku, ponúkanom každému návštevníkovi bez rozdielu. Marakéš ponúka precítenie duše islamského dizajnu. Princípy tawkid, jednota všetkých vecí, a mizan, usporiadanie a rovnováha, nevytvárajú symetriu len v mozaikách na stenách palácov, ale aj vo fungovaní mesta, v životoch bežných ľudí. Zasahujú zmysly. Neexistuje mesto, ktoré odráža tieto princípy tak verne a silne ako Marakéš.

Marakéš - Jamma el Fna

Jamma-el-Fna

Funkcia historického mestského centra je vždy rovnaká. Jeho základ tvorí mešita ako miesto uctievania. Tá v Marakéši sa volá Koutoubia. Jej minaret sa týči nad námestím Jamma-el-Fna s najväčším trhom, suukom, v Afrike. Námestie bolo centrom služieb a obchodu, remesla a umenia. Malo upútať cestovateľov rozmanitosťou, vidinou luxusu a bohatstva. Na okraji námestia stáli verejné kúpele, hammam. Tie ponúkali naplnenie mimo mesta neuskutočniteľného sna o čistote, vôni olejov a ľahkosti. Konverziu na usadlý mestský život uzatváral hotel, v ktorom mohli cestovatelia nabrať sily v bezpečí chránený pred rozmarmi živlov.

Dnes námestie Jamma-el-Fna funguje stále rovnako, len s väčším počtom hotelov a hostincov. To, ako ho vnímame sa však stalo zrkadlovým odrazom pôvodného zámeru. Jeho osadníci sú dnes predavači masovo vyrábaných alebo nekvalitných suvenírov a „tradičných“ pokrmov. Hudobníci neustále opakujú jednu melódiu, bez povšimnutia, keďže masy okolo nich tečú ako voda. Kapucínske opice, navlečené do šiat pre bábiky, tancujú do zvukov marockých fláut a tamburín, pripútané k reťazi. Kobry tancujú tiež. Nemusia však byť pripútané, pretože ich majiteľ paralyzoval. Chemicky alebo mechanicky, poškodením chrbtice. Nemajú zuby a ich ústa sú zašité tak, aby vedeli vyplaziť jazyk, nech sú diváci spokojní. Nikto tu neostane tak dlho, aby zistil, že o pár dní skapú od hladu a nahradia ich nové.

Pohľad na námestie z terasy najvyššej kaviarne spája túto hroznú zmes do kakofónie, ktorá však prekvapivo nie je úplne negatívna. Čo by ale bolo úplne negatívne s absurdne presladeným mätovým čajom, nádherným západom slnka a prísľubom objavovania odľahlejších zákutí, ktoré tvoria skutočný Marakéš?

Práve tam, za námestím, dáva Marakéš pocítiť, čo je to islamský dizajn. Mesto ako celok rástlo organicky, podľa potreby sa v rovnakej miere prispôsobovalo požiadavkám krajiny aj tých, ktorí ho stavali. Ulice v ňom vytvárajú rovnaké prepletenia a križovatky ako nájdeme na rastlinných motívoch arabesky. V nich na rôznych miestach kvitnú v rôznych farbách moje body záujmu.

Umenie, podobne ako mesto samotné slúžilo v prvom rade ako zmyslovo uchopiteľný nadčasový symbolizmus, ktorý dokáže jednoduchému človeku vysvetliť princípy islamu lepšie než ľubovoľný teologický traktát. Opakuje sa tu jeden vzor. Duplikuje sa, kombinuje a prepletá. Na jednom mieste vyzerá inak než na inom. Je však stále súčasťou veľkého celku. Je dvojrozmerný, nemá perspektívu. Ako miestne vône, nedá sa im vzdialiť ani utiecť. Ste v nich. A nie je určený na zarámovanie, pokračuje do nekonečna. Svojim spôsobom je tu všetko symetrické, aj zážitky. Susediace miesta sú svojim zrkadlovým opakom a prechod cez kontrasty medzi nimi nám umožňuje naplno precítiť a oceniť obe.

Marakéš - Jardins Majorelle

Rušné nedláždené ulice, nie širšie než rozpaženie dospelého muža, sú plné slepých koncov, ostrých odbočení a brán. Vôbec nie sú stvorené pre autá. To však neznamená, že sa domáci nemôžu snažiť, ak si môžu auto dovoliť. Ak nie, ostávajú im motorky alebo osly. Kým ešte môžete, cítite z nich prach, výfuky, staré kožené sedadlá, telá unavených zvierat a odpad z nich. Prejdite však cez bránu a ste vo voňavej oáze pokoja.

Ben Youssefova Madrasa

Tou oázou môže byť Ben Youssefova Madrasa. Od štrnásteho storočia to bola najväčšia škola islamu v Maroku. Za hrubými múrmi sa ukrývajú internáty študentov orientálnej teológie, minimalistické rozmermi aj výzdobou. V ich centre sa nachádza átrium bohato ozdobené cédrom a mramorom. Ako je zvykom, chýbajú tu zobrazenia človeka a zvierat, ktoré by mohli navádzať na uctievanie modiel. Všetko sa sústreďuje na geometrické vzory a náboženskú kaligrafiu.

V centre átria sa nachádza vodná nádrž, bazén. Islamskí architekti dodržiavali princípy, ktoré moderná architektúra len teraz nanovo objavuje. Napríklad princíp pasívnosti a udržateľnosti. Átrium s bazénom v tejto madrase slúžilo nielen ako dekorácia, ale ochladzovalo miestnosti naokolo odrážaním slnečných lúčov, vyparovaním vody a prúdením vzduchu. Znakom kvalitnej architektúry je prepojenie funkcie, krásy a ekonómie a táto škola to určite dosiahla.

Marakéš - Madrasa Ben Youssef

Dar Si Saïd

Iným typom oázy môže byť múzeum umeleckých predmetov Dar Si Saïd. Napriek tomu, že v ňom nájdete keramiku, tapisérie, historické zbrane, odevy a šperky, skutočne vyhľadávaným klenotom je kvôli svojim pokojným záhradám. Na symetrickom nádvorí s fontánou dozrievajú pomaranče a banány a spievajú tu vtáky. Vôňa rastlín a vlhkosť všadeprítomnej tečúcej vody sú len umocnené uličkami, ktorými sa k múzeu treba prebojovať. Podobne pôsobivé sú vnútorné priestory, ktoré za bludiskom chodieb ukrývajú sály, ktoré napĺňajú len geometrické mozaiky, farebné svetlá vitrážových okien a lámp a čistý vzduch. Úplne bez ľudí, vo vonku chýbajúcom tichu.

Marakéš - Dar Si Said 1

Marakéš - Dar Si Said 2

Bohémskejšou verziou oáz sú podniky, v ktorých sa popri prechádzkach osviežujeme. Prach z jazyka som zmyl všadeprítomným mätovým čajom, neskôr mi čašník na spríjemnenie študovania menu prinesie pozornosť podniku, tapenádu z olív s arabským chlebom. Už takmer sýty som sa rozhodol ochutnať hustú strukovinovú polievku, hariru a ako hlavné jedlo jahňací tajine. Ruch ulice znie veľmi vzdialene, napriek tomu, že sedím na terase a všetok ten hurhaj sa odohráva len pár metrov podo mnou. Neskôr zanikne úplne, najprv pričinením živej berberskej hudby, neporovnateľne príjemnejšej než to vrzúkanie na hlavnom námestí, neskôr vplyvom úžasnej kontrastnej kombinácie jahňaťa vo vlastnej šťave, datlí, mandlí priamo z hlinenej nádoby, v ktorej sa to všetko pieklo. Zajedám to škoricovým kus-kusom. Napriek tomu, že som plný, viem, že o chvíľu neodolám a v najbližšej boulangerie-pâtisserie si dám mandľový croissant a avokádový milkshake.

Áno, je to kombinácia chutí a vôní, ale rozdiel medzi touto kombináciou a kombináciou prenikavých vôní korenín a olejov na jednom zo suukov, alebo vôňou vystaveného mäsa a baraních hláv na inom, je priepastný. Kľúčom je znova kresba zložitých vzorov, kombinácií a symetrií protikladov.

Marakéš - Bahia

Palais de la Bahia

Posledným miestom, ktoré dáva pocítiť dizajn islamu v plnej miere je Palais de la Bahia. Je to palác, ktorý dal jeden zo sultánových vezírov postaviť svojej žene Bahii za to, že mu porodila prvorodeného syna. Palác v strede mesta za svojimi múrmi skrýva nádherné komnaty, nádvoria a najmä osemdesiat árov záhrad, v ktorých rastie ovocie, korenie a v ktorých žijú vtáky. Toto miesto sa pre mňa stalo symbolom udržateľnosti a architektúry. Plne využíva pasívne systémy, chladenie, tiene, tečúcu vodu a zeleň a kombinuje to do impozantného divadla. A tak len stojíte, pod holou oblohou medzi štyrmi stenami riwagu, zastrašenej arkády vedúcej okolo záhrady, jednou nohou vonku, druhou vo vnútri, priamo na osi symetrie. Máte chuť si sadnúť, vdychovať vôňu a vlhkosť. Možno na chvíľu zavrieť oči a zdriemnuť si. Pretože tu, za hrubými múrmi je vždy krásne, ospalé neskoré ráno.

Marakéš - Bahia 2

Islamská architektúra bola ovplyvnená aktívnou interakciou medzi kultúrami, preto je plná diverzity. Zároveň, keďže mala plniť aj funkciu šírenia islamu, musela dostať aj silnú miestnu identitu. Niekedy tak vzniká dojem, že sa nachádzate niekde mimo arabského sveta, napríklad v Grécku. Potom sa otočíte a kupoly, portály, oblúky, brány a mozaiky vás privedú naspäť.

Marakéš - Bahia 3

Pochopením historického islamského mesta som sa posunul bližšie k pochopeniu ľudí, ktorí tu žijú a ich viery. Aj oni, ako mesto samotné, útočia na myseľ a zmysly. Niektorí sú milí a ochotní pomôcť, iní naschvál posielajú turistov opačným smerom. Sú to ale stále tí istí ľudia, len raz sa na nich pozerám z jednej strany a o chvíľu z inej.

Ako oni, tak aj Marakéš je čistý aj špinavý, s tečúcou vodou vo fontánach zvlhčujúcich vzduch aj s dusivým prachom, ukričaný a hlučný a za rohom tichý so spevom vtákov. Jeho skvelé jedlo bolo ešte nedávno mäsom visiacim na jednom zo suukov a koncentrované koreniny rozkašliavali okoloidúcich. V prepletajúcom sa organickom dizajne tu susedia kontrasty. Všetky majú vyhranené ostré tvary a definujú sa navzájom. Samy o sebe by boli rušivé, ak sa však ocitnú oproti sebe, v tom správnom tvare, množstve a intenzite, vznikne symetria, vznikne nekončiaci opakujúci sa vzorec, vznikne umenie. Vznikne Marakéš. A je radosť sa naň pozerať.

Takmer dôležitá informácia:

Nemoderovaná diskusia má zásadný vplyv na to, aký pocit majú čitatelia z článku, ktorý čítali. Preto, ak chcete, môžete mi poslať ľubovoľný komentár cez tento odkaz. Ak mi ku komentáru napíšete aj mail, možno sa Vám ozvem späť. Ak Váš komentár bude zaujímavý, alebo si zaslúži odpoveď, zverejním ho.