Ako si stanoviť ciele, ak neviete, čo so životom

Branislav Dudáš, 12. októbra 2015

Na výške som pravidelne počúval, aké je dôležité stanoviť si tie správne ciele. Samozrejme tým mysleli správne formulované, nie správne zvolené. Je veľmi dôležité, aby bol cieľ merateľný, konkrétny, dosiahnuteľný, reálny a časovo ohraničený. Najmä ak sa potrebujete nechať niekým skontrolovať. Ale stanoviť si ten správny cieľ, s tým som vždy zápasil. A zápasím dodnes.

Vždy som bol “vektorová veličina”. Viem, kde sa vo svojom živote nachádzam práve teraz. Tiež (približne) viem, ktorým smerom sa chcem hýbať. Ale absolútne netuším, kde chcem skončiť. Ako sa hovorí, ani srnky v lese netušia… Moje prechádzky životom sú viac “dnes si vyberiem tú najzaujímavejšiu cestu a uvidím” ako “dnes pôjdem tridsať minút rovno rýchlosťou päť kilometrov za hodinu a potom zabočím doprava”.

„Povedali by ste mi, prosím, ktorou cestou by som mala odtiaľto ísť?“ opýtala sa Alica.
„To do značnej miery závisí od toho, kam chceš ísť,“ povedala Mačka.
„Veľmi mi nezáleží na tom, kam,“ povedala Alica.
„Potom vôbec nezáleží na tom, ktorou cestou pôjdeš,“ povedala Mačka.

Uznávam, že ľudia, ktorí si pravidelne stanovujú ciele na najbližší deň/týždeň/mesiac/rok… môžu mať cestu jednoduchšiu. Teda, ak svoje ciele dosiahnu. Ak nie, tak zlyhali. Alebo môžu svoje ciele dosiahnuť a potom zistia, že nie sú také, ako si ich predstavovali. A potom nevedia, čo ďalej. Henry Ford vraj povedal, že ľudia vidia prekážky, len ak spustia oči z cieľa. To je pravda. Ale okrem tých prekážok sa dá vidieť ešte celý zvyšok sveta. A ten sa vidieť oplatí.

To, že nemám v hlave konkrétny cieľ neznamená, že stojím na mieste s rukami vo vreckách. Ako som povedal, som vektorová veličina. Poznám miesto, kde sa v živote nachádzam a snažím sa čo najreálnejšie posúdiť sám seba a svet naokolo tak, aby som si podľa svojich hodnôt vedel vybrať smer, ktorým chcem kráčať. Nemusím mať na nástenke napísané, že do troch rokov chcem byť na čele národnej vetvy nadnárodnej korporácie, stačí mi vedieť, že moja rodina je pre mňa dôležitá a budem im chcieť dať to najlepšie. Moja stratégia je riadiť sa emergentými stratégiami.

“U nás,” povedala Alica, stále lapajúc po dychu, “sa človek dostane niekam inam, ak beží tak dlho a rýchlo, ako sme bežali my.”
“Pomalá krajina!” povedala Kráľovná. “Tu, ako vidíš, musíš bežať najrýchlejšie ako dokážeš, aby si ostala na mieste. Ak sa chceš dostať niekam inam, musíš bežať aspoň dvakrát rýchlejšie!”

Lenže, svet je džungľa, na ktorú treba byť pripravený. Ak vidím, že sa na mňa chystá skočiť tiger, už je neskoro, aby som začal trénovať beh. Ak poznám sám seba, viem predvídať, kam ma moje hodnoty zavedú a viem sa na tú cestu pripraviť tak, aby som si ju užil. Príprava je dôležitá. Chirurg nemôže po operácii povedať: “Aha, takže takto to vo vnútri vyzerá. Super, nabudúce budem vedieť, čo robiť.” Áno, mladý študent medicíny má cieľ byť chirurgom a operovať ľudí. Ale sú výzvy, ktorým čelíme všetci. Preto je dobré byť pripravený.

Pred pár dňami som narazil na článok jedného odborníka na umelú inteligenciu. Bol o tom, že nech už by umelá super-inteligencia mala akékoľvek ciele – a dopredu nevieme aké budú – tak sa určite bude snažiť o naplnenie pomocných inštrumentálnych cieľov, ktoré jej uľahčia a umožnia dosiahnutie toho hlavného. Došlo mi, že mnohí ľudia sú v podobnej situácii. Napriek tomu, že nie sme inteligentní super a umelo, môžeme sa snažiť o dosiahnutie rovnakých inštrumentálnych cieľov, pretože tie sú rovnaké pre každú inteligentnú entitu. A keď sa raz ten tiger naozaj bude chystať na skok, rýchlo skontrolujeme svoj vopred pripravený inventár a vytiahneme z neho streľbu, zápasenie s tigrami a ak to bude nevyhnutné, aj ten beh.

Inštrumentálne ciele som spojil do rôznych kategórií, tak aby vyhovovali ľuďom a nie umelým inteligenciám. Ku každému som pridal aj spôsob, ako k danému cieľu pristupujem ja, len ako príklad. Ak si všimneš, že niekde robím chybu, daj mi vedieť. Takže tu je to:

1. Sebazáchova a zdokonaľovanie sa

Nech si v živote stanovím za cieľ hocičo, vždy k tomu budem potrebovať jednu vec: byť nažive. To je základ, ktorý je asi každému jasný. Predpokladám, že tiež pomôže, ak sa budem tešiť čo najlepšiemu zdraviu. Preto je základným inštrumentálnym cieľom ochraňovať a zveľaďovať svoju vlastnú existenciu. Rozmenené na drobné, to, čo dokážem ovplyvniť (a ovplyvňujem) je zdravá strava, pravidelný pohyb a cvičenie, spánok a zvyšovanie odolnosti.

Prvé tri sú viac-menej samozrejmé, aj keď na zdravú stravu sa názory rôznia. V oblasti zvyšovania odolnosti som nedávno našiel zaujímavý koncept menom horméza.

Horméza znamená, že organizmus odpovie priaznivo na vystavenie správnej dávke stresu. Najznámejší príklad je asi otužovanie. Fínska štúdia skúmala plavcov na začiatku “zimnej plaveckej sezóny” a potom na jej konci o päť mesiacov neskôr. Po mesiacoch pravidelného plávania v studenej vode mali pozorovaní vyššie množstvo prirodzených antioxidantov v krvi a vyššie množstvo červených krviniek a hemoglobínu. V skratke, mali v krvi viac krvi.

Princíp hormézy

Otužovanie nie je jediný príklad hormézy. Iné sú konzumácia malej dávky alkoholu, obmedzovanie príjmu kalórií, krátkodobé pôsty a hladovky, alebo populárna taktika nechať deti hrať sa v “špine” aby mali silnejšiu imunitu.

2. Kognitívne vylepšenia

Ak je mozog niečo ako počítač a životná filozofia a hodnoty sú operačný systém, tak kognitívne vylepšenia sú niečo ako zásuvné moduly. Umožňujú nám pozerať na svet novou optikou. Patrí medzi ne napríklad matematika, štatistika, logika, princíp evolúcie prirodzeným výberom, teória hier… Čím viac takýchto vylepšení mám, tým jednoduchšie pre mňa bude získať a pochopiť nové informácie.

Ak je mozog naozaj ako počítač, tak v tieto vylepšenia zvyšujú úspory energie a rýchlosť premýšľania. Ak potrebujem vyliezť k oknu vo výške štyri metre a rebrík si môžeme oprieť tri metre od steny, hneď viem, že budem potrebovať päťmetrový rebrík. Nepotrebujem stráviť hodiny odvodzovaním Pytagorovej vety ani výrobou rôzne dlhých rebríkov.

Buďte zvedaví. Vyhľadávajte prekvapenia. Prekvapenie nie je len niečo, čo ste nevedeli, ale aj niečo, čo odporuje tomu, čo ste si mysleli, že viete. Pomáha nám nachádzať chyby v našom rozmýšľaní. Je to ako keby ste zjedli jedlo ktoré je nie len zdravé, ale aj neutralizuje nezdravé účinky toho, čo ste zjedli v minulosti.

3. Racionalita

V živote nikdy nemáme k dispozícii všetky informácie. Ak by sme na ne čakali, nikdy sa nepohneme z miesta. A tento článok je práve o hýbaní sa z miesta. Racionalita je schopnosť rozhodovať sa tvárou v tvár neistote na základe informácií, ktoré máme k dispozícii.

Prečo je racionalita dôležitá? Pretože nám umožňuje nájsť správne rozhodnutie (ihlu) medzi množstvom nesprávnych (v kope sena). Ak by sme konali iracionálne, odklonilo by ma to od smeru, ktorým sa chcem hýbať.

Racionalita je tiež schopnosť robiť kompromisy medzi protichodnými cieľmi. Ľudský mozog je zložitý a mnohokrát háji rôzne záujmy, ako keby to bol kolektív rôznych inteligencií. Ak mi kamarát ponúkne alkohol na prípitok, keď sa mu narodí dieťa, tak zároveň čelím protichodným tlakom aby som ho neurazil a bol dobrý kamarát, aby som sa stravoval zdravo (alebo aby som využil hormetické účinky alkoholu?), aby som si vopred premyslel, či v ten deň budem šoférovať. Racionalita je nástroj, ktorý mi pomôže nájsť optimálne riešenie tak, aby som bol osobou, ktorou chcem byť.

4. Zdroje

Získavanie zdrojov je cieľ, ktorý si ľudia často dávajú bez toho, aby si uvedomili, že je to cieľ inštrumentálny. Práve po ňom sa zvyčajne dostaví tá nepríjemná otázka: “Hotovo! A čo teraz?” Zvyčajný cieľ je mať na účte x miliónov. Ale peniaze, aj keď sú dôležité, nie sú zdrojom hodnoty, hodnotu len reprezentujú. Zdroje, ktoré sa podľa mňa oplatí získavať sú:

Čas

Asi najviac obmedzujúci faktor. Zatiaľ nemôžeme urobiť takmer nič, aby sme ho mali viac. Preto sa treba snažiť míňať ho čo najefektívnejšie – obmedziť alebo eliminovať zbytočnosti.

Priestor

Okrem priestoru na manévrovanie a životného priestoru, je tu ešte priestor ako ukazovateľ spoločenského postavenia. Vysoko postavení ľudia si udržiavajú (alebo dostávajú) viac osobného priestoru. Netlačia sa v dave. Ich vysoké postavenie im tiež umožňuje vstúpiť do cudzieho osobného priestoru bez toho, aby vyvolali obrannú reakciu. Niečo podobné platí aj pre čas. Ak mám viac osobného priestoru rozmýšľam… veľkolepejšie.

Energia

Pre naše fungovanie je v prvom rade dôležitá telesná energia. Tú získavame jedlom, v podobe kalórií. Po niektorých jedlách sa ale cítime plní energie, po iných sa nám chce spať, preto platí, že by sme sa mali stravovať zdravo. Naše baterky si však nabíjame aj odpočinkom, či už v podobe spánku alebo relaxu, chemickými povzbudeniami – kávou, čajom, čokoládou, pohybom, pobytom na slnku, pitným režimom, sexom a pod.

Informácie a skúsenosti

Rozdiel medzi informáciou a údajom je v tom, že informácia má pre prijímateľa význam. To znamená, že na jej základe môže niečo urobiť, rozhodnúť sa, alebo ju nejako použiť. Čím viac pravdivých informácií máme, tým jednoduchšie sa vieme pomocou vyššie spomenutej racionality hýbať smerom k tomu, čo chceme.

Pamäť

Aj keď presne nepoznáme kapacitu ľudského mozgu, pravdepodobne to bude veľmi vysoké číslo. Dôležitejšia je naša pracovná pamäť (working memory), ktorá určuje rozsah informácií, s ktorým vieme okamžite pracovať. Napríklad, či si dokážem zapamätať telefónne číslo, ktoré mi niekto pred chvíľou nadiktoval a popri tom robiť ešte niečo iné, napríklad počítať príklady. Alebo ako rýchlo mi potrvá, kým sa naučím naspamäť nákupný zoznam. Pamäť sa dá pomerne jednoducho vylepšiť tréningom.

Sila vôle

Hovorí sa, že sila vôle je ako sval, ak ju používame pravidelne, je silnejšia, ale ak ju používame príliš často, unaví sa. Ak sa budem celý deň nútiť do niečoho, čo robiť nechcem, pravdepodobne večer už nebudem mať dosť sily aby som si odoprel čokoládový koláč. Ale to nie je jediný spôsob akým je sila vôle zdroj. Podľa najnovších výskumov je časť mozgu, ktorá je zodpovedná za prejavy vôle zodpovedná aj za pamäť. Preto ak vyhradíme veľkú časť našej mozgovej kapacity na odopieranie si, ostane málo miesta na nové spomienky. Preto je dôležité snažiť sa predvídať okolnosti tak, aby sme v priebehu dňa museli so sebou zápasiť čo najmenej.

Odyseus si naplánoval deň tak, aby nemusel míňať svoju silu vôle na odolávanie Sirénam
Odyseus si naplánoval deň tak, aby nemusel míňať svoju silu vôle na odolávanie Sirénam

Kognitívna kapacita / pozornosť

Všetko, čo náš mozog zaznamená, aj spracuje. Či je to pesnička, ktorú práve hrajú v rádiu, reklama pri ceste, kolegova nová voňavka, všetko treba pretlačiť cez filter a vyhodnotiť. To však predstavuje enormnú záťaž. Preto sme po dni plnom nových podnetov takí unavení. Ak chceme, aby nám na dôležité veci ostalo dosť mentálnej kapacity, mali by sme zo svojho okolia odstrániť neželané signály. Lenže moja kognitívna kapacita nie je jediná, ktorú viem využiť. Pred pár dňami som čítal, že vraj náš vzdelávací systém je nástrojom, ktorým korporácie pripravujú mozgy detí na to, aby v dospelosti mohli ťažiť ich kognitívne schopnosti. Či je to pravda, alebo nie, aj mozgy iných ľudí sú cenný zdroj.

Moju koncentráciu nič neprelomí. V mojej kancelárii by sa mohli konať orgie a ani by som nedvihol hlavu. No, možno raz. – Isaac Asimov

Najnovšie technológie

Technológie, ak sú používané správne, nám uľahčujú prácu. Ak sa potrebujem dostať na opačnú stranu Zeme, technológia lietadlo je pre mňa cennejší zdroj, ako technológia bicykel. Pri racionálnom využívaní platí, že čím je technológia novšia, tým je efektívnejšia.

Všeobecne cenné zdroje

Tu sa nachádza všetko, čo pre mňa nemá priamy význam, ale pre niekoho iného áno, takže to môžem predať, alebo vymeniť za cennejší zdroj.

Niektoré zdroje môžem medzi sebou zamieňať v závislosti od toho, ktorý ma pre mňa vyššiu cenu. Napríklad energia a čas. Ak mám málo energie, obetujem čas, aby som si zdriemol. Ak vidím, že nestíham autobus a mám málo času a veľa energie, tak sa za ním rozbehnem. Ak je to naopak, počkám na ďalší. Alebo, ak chcem peniaze, obetujem im čas a energiu a idem do práce. Ak mám peniaze a chcem získať čas a energiu, najmem si niekoho, aby robil moju prácu za mňa.

5. Užitočnosť

Užitočnosť je jednoduchá, treba robiť to, čo prináša želaný výsledok v dostatočnej kvalite. Treba si však dať pozor na klesajúcu hraničnú užitočnosť a falošnú užitočnosť.

Klesajúca hraničná užitočnosť činnosti je keď robím niečo v takej miere, že už to neprináša výsledky (alebo začne škodiť, ako v grafe s hormézou). Ak som prechladnutý a snažím sa z toho dostať čo najskôr, tak si dám vitamín C. Ale ak si dám pol kila céčka, tak to bude mať rovnaký efekt, ako keď si dám jeden gram. Zvyšok skončí v záchode.

Omnoho väčší problém ako klesajúca hraničná užitočnosť je falošná užitočnosť, t.j. keď robím veci, o ktorých sa domnievam, že sú užitočné, ale nie sú.

Príklad (tiež z oblasti umelej inteligencie): Predstavte si stroj, ktorého funkciou je zvyšovať počet svojich výhier v šachu na počítadle, ktoré má za týmto účelom zabudované. Ak je tento robot dosť inteligentný na to, aby si vytvoril model samého seba, príde na to, že k naplneniu svojej funkcie vôbec nepotrebuje hrať šach. Stačí mu zasiahnuť do svojich vnútorností a umelo pretáčať počítadlo.

Niečo podobné robia aj ľudia. Vyvinuli sme sa tak, aby sme vykonávali tie činnosti, ktoré nám umožňujú prežiť – jesť, spať, byť v prítomnosti iných ľudí, mať sex… Vždy keď robíme niektorú z týchto činností, začnú sa nám tvoriť hormóny šťastia. Tie sú naše počítadlo. Postupom času sme prišli na to, že nám stačí aj niečo ako prítomnosť iných ľudí (facebook), niečo ako sex (porno). Alebo potom sú tu extrémne prípady, keď ľudia prišli na to, že si môžu svoje vnútorné počítadlá roztočiť chemicky (drogy, alkohol…). Falošná užitočnosť je presne ten stav, keď sa nám v hlave točia počítadlá toho, ako dobre sa nám darí a pritom to nie je pravda. Ako keď máme veľa friendov a lajkov, a pritom sme opustení a sami. Preto pozor na zle nastavené počítadlá a falošnú užitočnosť.

V skratke stačí robiť veci “dosť dobre” (good enough) a nezabíjať čas pokusmi o dokonalosť. Vyvarovať sa falošnej užitočnosti a vecí, ktoré pretáčajú moje počítadlo bez toho, aby mali skutočný pozitívny dopad na môj život.

6. Uchovávanie a šírenie hodnôt

Prečo by mi malo záležať na tom, aby niekto iný prijal moje hodnoty? Pretože, za akýmkoľvek cieľom idem, je jednoduchšie, ak mi budú ľudia pomáhať, ak už nájdem vyšliapanú cestičku, než ako by mi mali stáť v ceste. Ak sa snažím žiť zdravo a moji priatelia jedávajú vo fastfoodoch, budem to mať ťažšie, ako keby boli nadšenci zdravého životného štýlu. Moderná múdrosť hovorí, že človek je priemerom piatich osôb, s ktorými trávi najviac času. Ak sa mi podarí motivovať ľudí okolo mňa, aby boli takí, aký chcem byť ja, tak budú pre mňa partnermi a motiváciou. Skoro ako keď sa barón Prášil vytiahol z močiaru za vlastný vrkoč. Aj s koňom.

Záver

Je jedno, či má človek vopred stanovené denné ciele na najbližších sedem rokov, alebo žije podľa (mojej) stratégie “riaď sa emergentnými stratégiami”, vždy, keď sa objaví zaujímavá príležitosť, treba po nej skočiť. Vtedy už je často neskoro začať na sebe pracovať. Preto si myslím, že inštrumentálne ciele, ktoré som tu (zdĺhavo a predsa v skratke) vypísal majú zmysel pre každého, kto chce niečo dosiahnuť. Či už práve tuší, čo je to to “niečo”, alebo nie.

Braňo

PS: Knihy, za ktoré sa viem zaručiť a mohli by byť užitočné:

Takmer dôležitá informácia:

Nemoderovaná diskusia má zásadný vplyv na to, aký pocit majú čitatelia z článku, ktorý čítali. Preto, ak chcete, môžete mi poslať ľubovoľný komentár cez tento odkaz. Ak mi ku komentáru napíšete aj mail, možno sa Vám ozvem späť. Ak Váš komentár bude zaujímavý, alebo si zaslúži odpoveď, zverejním ho.