Najúžasnejšia je vedomosť, že atómy, ktoré tvoria život na Zemi a z ktorých sa skladá ľudské telo sa dajú vystopovať až ku hviezdam, ktoré vo svojich jadrách, pri vysokých teplotách a tlakoch, vytvorili z ľahkých prvkov ťažké. Tieto hviezdy, najhmotnejšie z nich, sa vo svojich posledných rokoch stali nestálymi, skolabovali, vybuchli a rozprášili svoje bohaté vnútornosti naprieč galaxiou. Vnútornosti tvorené uhlíkom, dusíkom, kyslíkom a všetkými základnými ingredienciami života. Tieto ingrediencie sa stali súčasťou plynových mračien, ktoré sa zhusťovali, kolabovali a vytvorili ďalšiu generáciu slnečných sústav, hviezd s obiehajúcimi planétami. A tieto planéty mali všetko potrebné pre život. A tak, keď sa pozerám na nočnú oblohu a viem, že áno, my sme súčasťou vesmíru, sme vo vesmíre, ale čo je možno ešte dôležitejšie než oba tieto fakty je, že vesmír je v nás. Keď nad tým uvažujem a pozerám hore – mnohí ľudia sa cítia malí, pretože sú malí a vesmír je veľký – ale ja sa cítim veľký, pretože moje atómy prišli z hviezd. Je v tom miera spojenia. To je to, čo chceme od života. Chceme sa cítiť prepojení, chceme sa cítiť relevantní, chceme byť zapojení do udalostí okolo nás. A to všetko sme, už len tým, že žijeme… (Dr. Neil DeGrasse Tyson pre časopis TIME)