Priviesť dieťa do tohto sveta?

Branislav Dudáš, 20. januára 2016

Sociálne siete mi krásne ukazujú ako sa môj život vyvíja. Čím chcem povedať, že starnem. A spolu so mnou aj moji rovesníci. Kým v minulosti som zažíval explózie statusov typu „Bc. Doplň meno“, ich obmien s Ing. alebo Mgr., verejných zásnub a následne fotiek dievčat v bielych šatách a chalanov v oblekoch. A teraz prišli deti. Neprekvapuje ma to. Niektorí vydržia počúvať ohlušujúce tikanie biologických hodín chvíľu, iní dlhšie. Nepochybujem, že niektorí moji známi nosia digitálky [1. Niektorí možno nosia hodinky s kalkulačkou a preto nemajú s kým počúvať tikanie. Alebo sa hrajú na Apple watch.] a nepočujú nič. Ale jedno je isté, už je to tu.

Facebook ako verný priateľ Rafiki ukazuje malých Simbov davu. Žirafy a zebry erdžia a skláňajú hlavy ku komentárom a mladí rodičia sa tešia a dúfajú, že ich mláďa bude rásť rovnako zdravo ako počet ich lajkov. Až počujem Eltona Johna spievať It´s the circle of online life. Bohužiaľ je tu aj sloní cintorín a na ňom hyeny. Koniec metafory[2. Dúfam, že som to nepoplietol a nebolo to prirovnanie…].

Raz za čas sa objaví zvesť o tom, aké je nezodpovedné priviesť dieťa do takéhoto sveta. Niekedy si to myslí aj samotný rodič. Veď to vidí! Ľudia umierajú, úmyselne aj neúmyselne, naschvál aj náhodou, žiaľbohu aj chvalabohu. Niektorí chradnú, iní kradnú, zvieratá trpia, ľady sa topia. Dobre už raz bolo. Vraj.

Ale čo ak je to celé naopak?

Čo ak, keď nejde Mohamed k hore, ide hora k Mohamedovi? Možno nedávame deti zlému svetu, ak niečo také vôbec existuje, ale dávame zlému svetu nádej, šancu na ďalšie dobré srdce, čerstvý pohľad, nový nápad, pár schopných rúk. Mladosť, ktorá je schopná vyrásť (Vyrásť!) v tomto svete (V tomto svete!) s humorom, pretože ten je jej vlastný, a s chuťou nenechať veci tak ako sú. Len tak, pretože také už raz boli.

following the rainbow by Elena Shumilova on 500px.com

Možno je na čase zbaviť sa Malthuziánskeho presvedčenia, že dieťa sú ďalšie ústa, ktoré treba kŕmiť. Možno je to ďalšia myseľ, ktorú treba kŕmiť a ak ju budeme kŕmiť dobre a zdravo, niečo za to dostaneme. Ako ďalší strom, ktorý prinesie čerstvý vzduch[3. Alebo ako Wi-Fi router!]. Ale toto kŕmenie – výchova – trvá dlhšie ako samotné dieťa. Začína ešte skôr, ako príde na svet. Nečakajte na dve paličky s tým, aby ste sa začali o svoje dieťa starať. To dieťa už je tu. Celý náš život mu zbierame do batôžka veci a neskôr mu ho predáme. Keď sa učíme, učíme sa to, čo budeme učiť svoje deti. Keď sa staráme o svoje zdravie, staráme sa o svoje deti[4. Stravovanie vraj môže ovplyvniť zdravie ešte nepočatých detí. Nejak takto.]. Keď sa usmievame (alebo hneváme), usmievame sa (alebo hneváme sa) na neho. A z druhej strany, ak odvediete dobrú prácu, nevychovávate len svoje dieťa, ale aj svoje vnúčatá.

A možno, naozaj len možno, je svet stále rovnaký a to len my sme ako deti vo vlaku a myslíme si, že sa hýbe nástupište, kým v skutočnosti sa hýbeme my. Každým dňom sa naše vedomosti rozširujú a naše možnosti rastú. A teda, aj keď môžeme ísť hocikam, vieme kam ísť musíme. Možno sme každým dňom lepší. A naše deti budú ešte lepšie. Dúfam.

Takmer dôležitá informácia:

Nemoderovaná diskusia má zásadný vplyv na to, aký pocit majú čitatelia z článku, ktorý čítali. Preto, ak chcete, môžete mi poslať ľubovoľný komentár cez tento odkaz. Ak mi ku komentáru napíšete aj mail, možno sa Vám ozvem späť. Ak Váš komentár bude zaujímavý, alebo si zaslúži odpoveď, zverejním ho.