Ľudová múdrosť hovorí, že keď sa narodí dieťa, je nepopísaným listom, tabula rasa. Tak ako mnohé ľudové porekadlá, aj toto sa mýli. Človek je od narodenia knihou plnou príbehov o zvieratku, ktorému osud rozdával rany a ono sa aj tak vždy dokázalo prispôsobiť. A raz aj doslova postaviť na vlastné nohy.
V DNA kóde, ktorý si so sebou nesie čokoľvek živé, je zapísaný príbeh našich predkov. Nie len rodičov, napriek tomu, že od každého z rodičov dostal každý polovicu genetickej informácie. Knihu DNA tvoria kapitoly nazývané chromozómy a poviedky v nich sa volajú gény. Človek má týchto kapitol / chromozómov dvadsaťtri. Dvadsaťdva z nich rozpráva rovnaký príbeh. Ten dvadsiaty-tretí hovorí o tom či pri cikaní stojíme alebo sedíme a veci s tým spojené.
Ľudia s „dlhými“ génmi D4DR sa vyznačujú nízkou citlivosťou voči dopamínu, preto musia zaujať dobrodružnejší prístup k životu, aby dostali rovnaké dopamínové „šťuchnutie“ ako ľudia s krátkymi génmi aj pri bežných záležitostiach. Vyhľadávaním týchto šťuchnutí sa ľudia s dlhými génmi vyvíjajú na osobnosti, ktoré vyhľadávajú novoty. … Jedinci s dlhými génmi D4DR – heterosexuálni muži – by sa vyspali s iným mužom so šesťkrát vyššou pravdepodobnosťou ako jedinci s krátkymi génmi. Jedinci s dlhými génmi – homosexuálni muži – by sa vyspali so ženou s päťkrát vyššou pravdepodobnosťou ako jedinci s krátkymi génmi. V oboch skupinách mali jedinci s dlhými génmi viac sexuálnych partnerov ako ľudia s krátkymi génmi.
Takúto paralelu v knihe Genóm rozvíja Matt Ridley. V dvadsiatich troch kapitolách oboznamuje s príbehmi spojenými s ľudskými chromozómami. Kapitoly sa zaoberajú aj tým, ktoré gény vám dávajú predispozíciu k chorobám, ktorý gén sa spája s pamäťou a inteligenciou, ale aj to, že ak máte krvnú skupinu AB, tak ste pravdepodobne imúnni voči cholere (s pitím vody z Gangy by som to aj tak nepreháňal). Na paškál sa dostanú aj na prvý pohľad geneticky nepodmienené charakteristiky človeka ako slobodná vôľa.
Ľudské správanie je preto krátkodobo nepredvídateľné, ale dlhodobo – v hrubých črtách – predvídateľné. Preto si môžem v každom okamihu dňa vybrať, ktoré jedlo nebudem jesť. Som slobodný v nejedení. V priebehu dňa však takmer iste niečo zjem. Načasovanie mojich jedál závisí od mnohých okolností – môjho hladu (čiastočne diktovaného génmi), počasia (chaoticky determinovaného množstvom vonkajších faktorov) alebo rozhodnutia niekoho iného pozvať ma na obed (je to deterministická bytosť, ktorú nekontrolujem). Vzájomné pôsobenie genetických a vonkajších vplyvov robí moje správanie nepredvídateľným, ale nie nedeterminovaným. V medzere medzi týmito slovami leží sloboda.
Doplnkom k vedeckým informáciám z oblasti genetiky je snaha autora odstrániť v ľuďoch zakorenený strach z genetiky a predstavu, že gény slúžia len ako možný spúšťač chorôb.
Kniha Genóm s podtitulom Autobiografia človeka v 23 kapitolách patrí dlhodobo medzi najobľúbenejšie populárno-náučné knihy o biológii. Vôbec sa nie je čomu čudovať, Ridley majstrovsky kombinuje rozsiahle množstvo pre laika neznámych informácií s rozprávačským talentom a očividnou záľubou v obore. Z toho nič zlé vzniknúť ani nemôže. Jediné, čo knihe uberá je (klasicky) slovenský preklad, prekladateľov výber slov bol niekedy veľmi exotický. Čítaniu a pochopeniu to však určite nebráni, kniha sa mi čítala s ľahkosťou a veľmi príjemne. Pokiaľ sa zaujímate o biológiu, alebo máte vo svojom okolí niekoho, koho chcete oslniť novými vedomosťami, na túto knihu sa môžete spoľahnúť.
Matt Ridley je populárny žurnalista a autor populárnych diel o vede. Je členom American Academy of Arts and Sciences, ale vy ho pravdepodobne poznáte z TED-u, kde prednášal o tom, ako majú nápady sex. Za svoje diela bol ocenený Hayekovou cenou a dvakrát bol nominovaný na Cenu Samuela Johnsona.
Pokiaľ máte záujem si knihu Genóm od Matta Ridleyho kúpiť, môžete si ju kúpiť aj v tomto kníhkupectve. Pokiaľ záujem nemáte, na gény to nehádžte! ;)