Prestali sme snívať

Branislav Dudáš, 7. apríla 2012

Neil deGrasse Tyson: V šesťdesiatych rokoch sme boli vo vojne so Sovietskym zväzom. Studená vojna. A trochu viac horúca vojna v juhovýchodnej Ázii. Báli sme sa ich, pretože vystrelili Sputnik, čo bol, a na čo ľudia zabúdajú, prázdny plášť medzikontinentálnej raketovej strely. Slovo Sputnik samo o sebe znamená spolucestujúci, čiže je mierové, ale bola to balistická raketa bez výbušnín. Bol to signál a my v Amerike sme šaleli. NASA založili kvôli strachu zo Sputnika. Na Mesiac sme išli kvôli tomu, že sme sa báli, že Rusi budú ovládať oblohu. Po tom ako sme boli na Mesiaci v 1969, vesmírni nadšenci tvrdili, že do desiatich rokov budeme na Marse. Absolútne nepochopili, prečo sme vôbec išli na Mesiac. Boli sme vo vojne. Hneď ako sme zistili, že Rusi nie sú pripravení pristáť na Mesiaci, prestali sme na Mesiac chodiť. To by nemalo prekvapovať nikoho, kto sa pozerá na toto obdobie.


Medzitým, však táto éra oživila celý národ. Nehľadiac na faktor vojny, dala nám dôvod snívať o zajtrajškoch, rozmýšľať o budúcich domovoch, mestách, jedle… všetko bolo o budúcnosti. Svetová výstava… Všetko to umožňovalo ľuďom tvoriť budúcnosť. To bolo kultúrne zmýšľanie, do ktorého nás priviedol vesmírny program. Priniesol ekonomický rast, pretože sme mali ľudí, ktorí sa chceli stať vedcami a konštruktérmi, aby boli ľuďmi, ktorí umožnili aby budúcnosť existovala už dnes. A aj ak nie ste vedcami alebo technikmi, musíte si ceniť túto aktivitu. Pretože v nich, teraz v 21. storočí, spočívajú základy budúcich ekonomík. Bez nich sa môžeme vrátiť naspäť do jaskýň, pretože tam smerujeme, zruinovaní.

Už som unavený, z toho, že to stále hovorím, ale poviem to znovu: Rozpočet NASA sú štyri desatiny centu z jedného dolára daní. Ak by som držal ten jeden dolár a odrezal by som z neho horizontálne štyri desatiny jednej stotiny, nedostal by som sa ani po atrament! Takže neprijímam tvrdenie, že si to nemôžeme dovoliť!

Uvedomujete si, že tých 850 miliárd, tá suma peňazí, je väčšia ako celý rozpočet NASA za päťdesiat rokov? A tak keď niekto tvrdí, že nemáme dosť peňazí na vesmírny program, ja tvrdím, že to nie je tým, že nemáte dosť peňazí. Distribúciou peňazí, ktoré míňate beriete ľuďom, jedinú vec, ktorá im dáva niečo, o čom by mohli snívať. Domy budúcnosti, mestá budúcnosti, dopravu budúcnosti. Všetko to skončilo v sedemdesiatych rokoch. Po tom, ako sme prestali chodiť na Mesiac, to všetko skončilo. Prestali sme snívať. A ja sa obávam, že rozhodnutia, ktoré kongres robí, neberú do úvahy následky týchto rozhodnutí na budúcnosť. Ide im o štvrťročné správy, o volebný cyklus a tým dávajú do zástavy budúcnosť tohto národa. Zajtrajšok je preč…

Ak zdvojnásobíte rozpočet NASA, momentálne zhruba pol centu z dolára. Urobťe z toho cent. Poďte, urobte z toho cent. Buďte štedrí! Stačilo by to na to, aby sme čoskoro poslali ľudí na Mars, vrátili sa na Mesiac, išli k asteroidom. NASA, pokiaľ to viem posúdiť, je prírodná sila ako žiadna iná. To čoho sa obávam, že zrušíte program s posádkou, program, v ktorom ak posúvate hranice vznikajú hrdinovia! Je to sila pôsobiaca na následnosť vzdelávania, ktorá stimuluje vznik nových vedcov, konštruktérov, matematikov a technikov. Takto sa rodia títo ľudia pre spoločnosť, tí čo umožňujú aby prišla budúcnosť.

Pol centu, kúpi vesmírne stanice, vesmírne programy, NASA centrá, rovery, Hubbleov teleskop, všetkých astronautov, všetko! Ale o zajtrajšku už nikto nesníva. Agentúra, ktorá má najväčší vplyv na sny národa je v súčasnosti príliš slabo dotovaná, na to aby robila to, čo by mala robiť: Pracovať na tom, aby sa sny stávali skutočnosťou.

Koľko ste ochotní zaplatiť za vesmír?

Takmer dôležitá informácia:

Nemoderovaná diskusia má zásadný vplyv na to, aký pocit majú čitatelia z článku, ktorý čítali. Preto, ak chcete, môžete mi poslať ľubovoľný komentár cez tento odkaz. Ak mi ku komentáru napíšete aj mail, možno sa Vám ozvem späť. Ak Váš komentár bude zaujímavý, alebo si zaslúži odpoveď, zverejním ho.