Hovorí sa, že len mŕtve ryby plávajú s prúdom. V prírode to platí, ak je ten prúd elektrický, v ľudskej spoločnosti ak je ním názor väčšiny. Ľudská inteligencia je nositeľom zázračnej vlastnosti – inteligencia skupiny je vždy nižšia ako súčet rozumových schopností jej jednotlivcov. Bez tohto fenoménu by nikdy nemohlo vzniknúť slovo demagóg. Nekriticky prijať cudziu myšlienku a neobhajovať svoj názor je vzdaním sa jediného podstatného rozdielu medzi nami a zvieratami.
Never žiadnemu rečníkovi, ktorý s istotou používa zámeno „my“, alebo hovorí v mene spoločnosti. Never sebe, ak počuješ, že sa tento tón zakráda do tvojho štýlu.
Čo povedať mladým a nepokojným, ktorí chcú zmeniť svet k lepšiemu argumentmi, rozumom a dialógom? Akú reálnu radu im dať, aby nestratili entuziazmus a presvedčenie? Ako lepšie prehovoriť do duší týmto romantikom ako listom? V tradícii, ktorú nastolil Rainer Maria Rilke Listami mladému básnikovi pokračoval Christopher Hitchens, pravdepodobne najlepší britský esejista a žurnalista od čias Georgea Orwella. Jeho listy sú adresované všetkým, ktorí chcú dosiahnuť šermiarske majstrovstvo v súbojoch argumentov ako aj novej generácii žurnalistov, nemajúcej záujem recyklovať už napísané a opisovať bezvýznamné udalosti, ale ochotnej meniť verejnú mienku a jej prostredníctvom svet. Svoje rady stavia na reflexiách z ciest do vojnou zmietaného Iraku, Afganistanu, Juhoslávie, Kórei a Cypru.
Čo vedia o Anglicku tí, ktorí poznajú len Anglicko? To platí, s relevantnými alternáciami, na akúkoľvek krajinu, alebo kultúru. Veľmi silno ťa vyzývam, aby si cestoval tak veľa, ako sa dá a rozvíjal sa ako internacionalista. Je to rovnako dôležitá a radikálna súčasť tvojho vzdelania ako čítanie kníh.
V Hitchensovej lingvisticky dokonalej korešpondencii s fiktívnym študentom sa nachádzajú myseľ otvárajúce rady pre rebelov, kritikov a jednotlivcov večne stojacich v opozícii na boj proti dogmám, nekritickým masám a ich predsudkom. Tieto poklady kritického rozumu sú ak nie tvorené, tak určite poprepletané inteligentným britským humorom. Humor, irónia a vtip sú predsa najlepšou zbraňou proti konformizmu a prázdnote mysle.
Pravidlo humoru: ak sa obávaš, že si zašiel priďaleko, ešte si nezašiel dosť ďaleko. Ak sa všetci smejú, zlyhal si.
Tí, ktorí poznali Hitchensa prostredníctvom jeho textov vedia, že pil to, čo kázal. Okrem kvalitnej whiskey to bola čistá a jasná myseľ, intelekt odmietajúci prijímať nepodložené. Každá veta v Listoch mladému kontrariánovi je precízne opracovaný a uložený kúsok obohacujúcej mozaiky. Jeho argumenty sú nepriestrelné, ale krištáľovo jasné.
Dávaj si pozor na iracionálno, nech je akokoľvek zvodné. Vyhýbaj sa „transcendentálnu“ a všetkým, ktorí ťa vyzývajú k podriadeniu alebo zatrateniu seba samého. Nedôveruj odpusteniu; daj prednosť vlastnej aj cudzej dôstojnosti. Neboj sa, že ťa budú vnímať ako arogantného a sebeckého. Vnímaj expertov, ako by boli zvieratá. Nikdy sa nečinne neprizeraj nespravodlivosti a hlúposti. Snaž sa o debatu a polemiku, už kvôli ním samotným; v hrobe budeš mať dosť času mlčať. Podozrievaj svoje vlastné pohnútky a všetky výhovorky. Neži pre iných o nič viac, ako by iní žili pre teba.
Dúfam, že vás kniha Letters to a young contrarian, ktorej autorom je Christopher Hitchens, zaujala. Osobne ju pokladám za jednu z najpodnetnejších z kníh, ktoré som doteraz prečítal (už ich mám za sebou pár stoviek) a veľmi vám ju odporúčam. Bohužiaľ je dostupná len v anglickom jazyku, keďže ešte nebola preložená do slovenčiny alebo češtiny, čo sa dúfam čoskoro napraví. Ak by som mal možnosť, sám by som ju bol ochotný preložiť, aby mohla obohatiť čo najviac ľudí. Ak si ju kúpite cez toto kníhkupectvo, v ktorom máte poštovné na Slovensko zadarmo, pomôžete mi časom získať knihu na ďalšiu recenziu.