Obezita tlačí aj na mozog

Branislav Dudáš, 7. mája 2012

Pred pár týždňami na Novom Zélande umrela tridsaťročná žena. Nečudujem sa: Denne vypila zhruba pätnásť litrov coly. Väčšina z nás si povie, že je to choré. Pri mentálnom stravovaní však robíme presne to isté. Denne prijímame kilá mentálneho junk foodu. Mentálny tuk na pláži aj tak nevidno. A do duše už nám nik nepozerá.

Vybudovali sme si komerčné siete informačných fastfoodov, ktoré nám denne servírujú lacné a umelé informačné kalórie. Inak by to ani nemohlo byť v prostredí industrializovaných médií ovládaných dopytom. Ľudia chcú radšej počuť to, čo ich uistí v ich názoroch, ako pravdu. Sme pohodlní. Radšej spracujeme informáciu obohatenú o mentálne preháňadlo, po ktorej ostane na ďalší deň iba pachuť v mysli. Hlavne nech je jej veľa a nech sme zajtra zase prázdni.

Čo nám bráni robiť s informáciami presne to isté, čo robíme s jedlom? Ochutnávajme. Vyberajme si podniky podľa kuchárov, nie podľa dekorácie, ceny a počtu výkričníkov. Pri jedle je to samozrejmé. A predsa každý večer okolo siedmej berieme mozog do tej istej vývarovne a vždy sa nám potom chce grcať. A dúfame, že zajtra to bude lepšie…

Hľadajte ľudí, ktorí majú dobrý vkus. Tých, ktorí vedia o veciach vždy niečo viac. Vy viete koho myslím. Majú v mysli múzeum, do ktorého ste sa vždy chceli ísť pozrieť. Môžete. Keď už tam budete, sledujte ich. Sú tam doma. Túto radu pozná každý cestovateľ: najlepšie jedlo podávajú tam, kde jedia domáci.

Obmedzte príjem informácií. Načo pozerať správy na troch kanáloch za sebou? Po tom všetkom, čo tam denne vidíte vás ani šteniatka na konci nezachránia. Predchádzajúce minúty vám vložili do mysle stav reality a vy už viete, že aj ony skapú.

Obmedzte správy na internete, prerieďte RSS čítačky. Robte niečo iné. Tvorte správy namiesto ich prijímania. A neverte tomu, že vám niečo utečie. Čo také? Čo z toho, čo ste tam doteraz videli vám pomohlo? Ak sa stane niečo o čom by ste mali vedieť, dozviete sa to aj tak. Od priateľov, rodiny, sociálnych sietí. Rozhovorom obohateným o názor. Vezmite do ruky knihu, ktorú niekto roky kultivoval. Pohnite mozgovými črevami, nechajte podnety vytráviť, nech si chvíľu ležia v hlave. Prijímajte živiny.

Takmer dôležitá informácia:

Nemoderovaná diskusia má zásadný vplyv na to, aký pocit majú čitatelia z článku, ktorý čítali. Preto, ak chcete, môžete mi poslať ľubovoľný komentár cez tento odkaz. Ak mi ku komentáru napíšete aj mail, možno sa Vám ozvem späť. Ak Váš komentár bude zaujímavý, alebo si zaslúži odpoveď, zverejním ho.