Je iróniou, že s právami pre ľudoopy prišli práve v Španielsku, krajine sadistických býčích zápasov. A predsa. Iróniou je aj to, že píšem tento článok pre obyvateľov krajiny, ktorá neposkytuje niektorým menšinám rovnaké práva ako väčšine. A predsa.

Odporcovia iste namietnu, že šimpanzy a spol. nie sú nositeľmi inteligencie, tej zázračnej vlastnosti, ktorá človeka odlišuje od zvierat. Nech sa však snažíme akokoľvek, akýkoľvek atribút priradený tejto črte, o ktorej paradoxne sami denne konverzačne prehlasujeme, že mnohým ľuďom chýba, by sa vždy našiel aj u niektorých iných živočíšnych druhov. Ak inteligenciu šovinisticky, v tomto prípade skôr druhisticky, definujeme ako to, čo je človeku vlastné, nečudo, že sme v tom elitnom klube sami. Používanie nástrojov, učenie sa, uvedomenie si následkov, ale aj pozitívne a negatívne emócie, to všetko dokážu aj iné zvieratá ako to ľudské. Čitateľ už iste vie, že sám patrí medzi zvieratá, keďže dnes už patrí k dobrým mravom, a tiež k prejavom základných vedomostí z biológie, nepovažovať seba ako človeka ako druh za niečo viac ako zvyšok prírody. Prečo by mal človek darovať niekomu (niečomu) nejaké práva a vzdať sa tým kúsku svojej moci? Pravda, prečo? Prečo by bieli mali dať práva čiernym? Prečo by mali muži dovoliť ženám vystúpiť do rovnakých výšin? Prečo by mali tí, čo sa kúpali v krvi baránka dva krát dovoliť spolunažívanie s tými, ktorým to stačilo raz, alebo vôbec? Revolúcia nikdy neprichádza zospodu a určite nie je darom. Je to snaha vrátiť niečo, čo bolo ukradnuté. Dovolím si tvrdiť, že je to niečo, na čom by mal „inteligentný človek“ trvať.
Prečo odmietame vidieť ľudskosť aj inde ako v ľuďoch? Na bežný rozhovor v angličtine stačí poznať tisíc najčastejšie používaných slov. Prekvapivo, šimpanzy sa v posunkovej reči dokážu naučiť viac. Dokážu tvoriť nové slová a frázy. Šimpanz, ktorý nikdy nevidel pristávať vtákov na jazere vie zo znakov vytvoriť slovo „vodný vták“, ak nikdy nevidel pomaranč, vie vytvoriť slovné spojenie „oranžové jablko“. Vedia dokonca tvoriť nadávky. Trestajúceho dozorcu jeden zo šimpanzov nazval „zeleným hovnom“. Ak použitie exkrementov ako urážky nie je ľudské, tak neviem čo je. Chápu tiež rozdiel medzi vetami „Janko češe Marienku“ a „Marienka češe Janka“. Znak, ktorý ich dozorcovia naučia používať pre otváranie dverí použijú aj na otváranie krabíc. V znakovej reči sa následne snažia komunikovať aj s inými zvieratami (mačkou, ktorá očividne bola jediným negramotným živočíchom v subjekte). Šimpanz, ktorý v špeciálne navrhnutom počítačovom programe tvoril zložitú vetu, potom ako mu ju dozorca z vedľajšieho počítača pokazil, vytvoril inú, novú: „Prosím, Tim, odíď z miestnosti.“ A to sú príklady len z jediného výskumu (a písal o nich už roku 1977 Carl Sagan v knihe The Dragons of Eden). Samozrejme, ich anatómia im nedovolí rozprávať sa s nami tak, ako sme zvyknutí. To však nedovoľuje ani nemým, nehovoriac o psychicky chorých. A šimpanzy sú schopní komunikovať v angličtine, čo stále robí mnohým ľuďom problém.
Ak si uvedomujú sami seba a sú schopní abstrakcie, nemajú to, čo sme doteraz považovali za dôvod udeliť „ľudské práva“? Aký inteligentný musí byť spomínaný šimpanz aby jeho zabitie bolo považované za vraždu? (Čo sa ešte musí naučiť a čo musí dokázať, aby sa náboženským misionárom oplatilo pokúsiť sa obrátiť ho na vieru?) Alebo sú snáď práva výsadou, ktorú dedíme? Snáď nie, to by vrátilo civilizované krajiny naspäť k monarchii (s výnimkou Veľkej Británie). Myslím, že predpoklady na to, aby mali zaručené právo na ochranu života, osobnej slobody a platil zákaz ich mučenia viac než spĺňajú. A s tým už tí paradoxov plní Španieli začali. S trochou šťastia, a rozumu, sa táto myšlienka bude šíriť tak, ako sa šírili a šíria aj priznávania iných práv iným inteligentným bytostiam.