Aký úžasná vec je kniha! Je to plochý predmet, ktorý bol pôvodne kusom stromu, s pohyblivými časťami a má v sebe otlačené tisícky malých tmavých machúľ. Ale stačí vám jediný pohľad do jej vnútra a ocitáte sa v mysli inej osoby, možno už tisícky rokov mŕtvej. Ich autori ticho, ale zreteľne, prehovárajú priamo k nám, v našich hlavách naprieč miléniami. Písmo kníh je asi najväčší ľudský vynález. Spája ľudí z rôznych epoch, ktorí sa nikdy nemohli poznať. Knihy rozbíjajú okovy času. Kniha je dôkaz, že človek dokáže vytvoriť niečo magické.

Knihami sme obklopení denne. Umožňujú nám prežiť stovky životov, vrátane toho nášho a navštíviť tisíce miest. Miesta, ktoré sú nimi naplnené pre nás predstavujú svätyne, čistiny v lese, jaskyne plné pokladov, miesta, kde sa cítime doma. Človek s knihou v prázdnej miestnosti môže byť sám, ale nikdy nebude opustený. Knihy sú drogou múdrych.

Podnecujú dar človeku vlastný: pomáhajú nám vidieť svet taký, aký nie je – taký, aký bol, aký bude a aký by mohol byť. Sú takí, ktorí si myslia, že knihy vedú k sedavému, neaktívnemu štýlu života. Nie je to pravda, veď nás nútia premýšľať. Nikto, kto myslí, nedovolí svojmu telu spustnúť. Paradoxne, ľudia, ktorí neveria tomu, že ma knihy doviedli k behu sú tí istí, ktorí sú presvedčení o tom, že počítačové hry urobia z detí masových vrahov.

Čo práve čítate vy?