Orwell je klasika. Desivá, strašidelná klasika. Ale ľudia sú tvory nebojácne. Šelmu uhnali, zabili a teraz sa ňou pred telkou kŕmia, zapíjajú ju colou zajedajú ju hranolkami. Dokonca sme zosmiešnili jej meno a použili ho pre show, ktorá nemá nič spoločné s realitou.
Ako som povedal, 1984 od Orwella je klasika. Napriek tomu, že dnes už málo ľudí skutočne číta, pojem Veľký brat pozná asi každý. Pri pohľade na svet, v ktorom žijeme, mi dochádza, že pravdu mal „ten druhý“. Volal sa Huxley. Aldous Huxley. Jeho Koniec civilizácie (v originále Brave New World) zobrazuje stav spoločnosti omnoho presnejšie ako Orwell.
Huxley vytvoril svet, ktorého antiutópiu si vytvorili ľudia kvôli pohodlnosti, lenivosti a nikdy nekončiacej zábave. Tak ako u nás, konzumný životný štýl sa v Konci civilizácie vštepuje už od raného detstva. My našťastie ešte nie sme na takej úrovni, aby sme si malých konzumentov vyrábali zo skúmaviek…
„Podivné,“ uvažoval ředitel, když šli dále, „uvážíme-li, že ještě za časů Forda Pána se nepoužívalo pro většinu her více než jednoho, dvou míčkú, několika dřevěných holí a nanejvýš ještě sítě. Neuvěřitelná pošetilost, nechat lidi hrát složité hry, aniž se tím zvýší spotřeba. Šílenství! Dnes dovolují úředníci vrchní kontroly zavést novou hru jen tehdy, jestliže se dokáže, že je k tomu zapotřebí alespoň práve tolika pomůcek jako pro tu nejsložitější, už zavedenou hru.“
Dôležité je, neprestať nakupovať nové veci.
Tady nám staré věci nejsou na nic.“ „I když jsou krásné?“ „Zejména když jsou krásné. Krása je přitažlivá a my nechceme, aby lidé byli přitahováni starými věcmi. Chceme, aby měli rádi věci nové.“
Aj my už žijeme v dobe, keď sú ľudia podozriví, ak majú nízku spotrebu. Ako príklad môže poslúžiť pán, ktorého prišli preveriť, lebo odoberal málo elektriny, o ktorom ste si mohli prečítať minulý týždeň v novinách. Snažil sa byť sebestačný. To je druhá spoločná črta – postupná izolácia jednotlivca tým, že je členom skupiny. Znie to ako protirečenie, ale nie je. V knihe fungujú geneticky modifikované kasty. My sa uzatvárame do sociálnych sietí, ktoré nám zobrazujú len to, čo by sme mali chcieť vidieť. Vyhľadávače vám nájdu výsledky na mieru podľa záujmov a Facebook pred vami odhalí len príspevky od ľudí, s ktorými máte najvyššiu šancu súhlasiť.
Není nic ohavnějšího a opovážlivějšího než nekonvenční chování. Při vraždě se zabíjí jen jednotlivec – ale konec konců, co sejde na jednotlivci?“ a ukázal rozmáchlým gestem na řady mikroskopů, zkumavek, inkubátorů. „Nového jedince můžeme vyrobit docela snadno – a dokonce kolik jich chceme. Nekonvenčnost ohrožuje víc než jen život pouhého jednotlivce; je to úder proti společnosti samé. Ano, proti komunitě.“
K našej vysnívanej utópii tiež nepatria niektoré intelektuálne činnosti:
„Nemůžete mnoho spotřebovat, když jen klidně sedíte a čtete knihy.“
Tiež to cítite tak, že realite, ktorá sa na nás valí z knihy Koniec civilizácie od Huxleyho, sa dá (čiastočne) zabrániť tým, že si prečítame knihu a uvedomíme si, čo robíme? Dúfam, že nie som sám. Túto výbornú knihu nájdete aj v tomto kníhkupectve.