„Jedlo že treba chrániť? Veď nie je ohrozený druh, sú ho plné supermarkety!“ Možno… Záleží to od toho, čo všetko považujete za jedlo. Niekedy len tak blúdim obchodmi a hľadám jedlo. Teda Jedlo, nie „jedlo“. A dáva to zabrať.
Dnes musíte zjesť tri jablká aby ste získali rovnaké množstvo železa ako by ste získali z jabĺk ročník 1940.
To nie je bohviečo, však? Ale ako si vybrať? Skúste v obchode chytiť do rúk jednu z tých do plastu balených vecí, otočte si ju chrbtom a čítajte. Čo vám to pripomína? Pravdepodobne vašu písomku zo stredoškolskej chémie. (Mne to pripomína písomku zo stredoškolskej chémie chalana, ktorý sedel predo mnou. Moja bola prázdnejšia…). Po vzore knihy od Michaella Pollana som sa začal riadiť dvoma zásadami: Nekúpim to, ak to má v zložení viac ako päť položiek, alebo ak zloženie vyzerá ako register v učebnici chémie. Alebo, ak to chcete ešte jednoduchšie, nekúpim nič, čo by moja prababička nepovažovala za jedlo. (Výnimkou je kivi. Tie chlpaté krumple mám rád…)
Ktoré iné zviera potrebuje profesionálnu pomoc s výberom toho, čo by malo zjesť?
Ak už máte suroviny ostáva už len samotné varenie. Dnes je populárna pôvodná grécka kuchyňa, lebo je dobrá na srdce. Alebo aj pôvodné francúzske jedlá, z ktorých sa „paradoxne“ nepriberá sú fajn. Alebo pôvodná… Už asi začínate tušiť, že kľúčom nie je geografia, ale slovo pôvodná. Pre inšpiráciu netreba ísť ďaleko.
Kuchár nevie, že príprava paradajok s olivovým olejom zjednodušuje nášmu telu vstrebávanie lykopénu, ako nedávno zistili vedci. Nie, kuchár už dávno vie, že spojiť olivový olej a paradajky je veľmi dobrý nápad.
Bohužiaľ, poctivá príprava poctivého jedla pomaly vymiera. Možno aj preto dnes nemalé percento obsahu sociálnych sietí tvoria mobilom robené amatérske akty jedla na tanieri. Pre mladých ľudí je dnes už aj dobrá praženica umením. Ak dokážete urobiť aj niečo zložitejšie a chutnejšie a k tomu to aj esteticky porozhadzovať po tanieri, robíte haute cuisine a patríte medzi crème de la crème. A to už si zaslúži fotku a tri lajky, nie?
OK, jedlo máme uvarené. Už si asi myslíte, že sme za vodou, ale opak je pravdou, ostáva nám ešte posledná fáza. Proces prijímania potravy. Nie je nič krajšie ako vychutnávať si každé sústo, degustovať, rozplývať sa nad rozplývajúcim sa jedlom. V príjemnej spoločnosti. Majte z jedla radosť. Alebo zjedzte rozmrazenú potvoru z papierovej krabice za volantom auta. Je to na vás.
V jednom experimente ukázali skupine Američanov slová „čokoládová torta“ a zaznamenali ich slovné asociácie. Najčastejšia odpoveď bola „Vina“. Ak vám to príde normálne, zamyslite sa nad najčastejšou odpoveďou Francúzov: „Oslava.“
Michael Pollan má vo svojej knihe In Defense of Food: An Eater’s Manifesto plno ďaľších skvelých zásad ako si vybrať na nákupoch to pravé, kvalitné jedlo. Najhlavnejšou z nich je Jedzte jedlo. Nie priveľa. Prevažne rastliny. Jednoduché nie. Zvyšok už ide viac do hĺbky. Dôležité sú detaily. Fráza „ste to, čo jete“ už viac nestačí.
Ste to, čo jedlo to, čo jete.
Bohužiaľ, kvalitné jedlo je dnes drahý špás. Ale to budú aj peniaze vrazené do liečenia moderných chorôb, cukrovky, obezity a s vysokou pravdepodobnosťou rakoviny. Berte to ako investíciu.
Nie každý Američan si môže dovoliť kvalitné potraviny, to je hanba; ale tí z nás, ktorí môžu, by mali.
Michaela Pollana vám jednoznačne odporúčam. Pracuje ako investigatívny reportér a profesor žurnalistiky na Berkeley a aktivista v oblasti zdravého stravovania. Jeho kniha In Defense of Food: An Eater’s Manifesto, ktorej recenziu práve teraz dočítavate (ak ste si nevšimli), je jednoduchým krátkym a predsa život meniacim dielom. Kúpiť si ju môžete aj v tomto kníhkupectve, poštovné neplatíte. Ak vás zaujala, odporúčam aj Pollanov opus magnum o pôvode jedla, ktoré končí na našich stoloch Všežravcova Dilema.