Mám čitateľa, ktorý keď sa rozhodne ísť do nákupného centra, si cieľavedomo vyberie obchod, do ktorého chce ísť, kúpi si produkt, na ktorý má racionálny dôvod za cenu, ktorá mu pripadá rozumná. Normálny dospelý človek, však? To je však omyl. Celý život trpí tým, že robí iracionálne rozhodnutia, odhaduje pravdepodobnosti na základe toho, čo chce a nie podľa štatistiky a necháva sa podprahovo ovplyvňovať všetkým, okolo čoho prejde. To však nie je to najhoršie: problém je, že si potom nájde kvázi-racionálne vysvetlenie pre svoje činy a to mu stačí. Bohužiaľ, pre účely tejto recenzie musím odhaliť jeho identitu, aj keď sa mu to nebude páčiť. Si to ty!
Tak a je to vonku. Nie je sa za čo hanbiť, naozaj. Pravdou je, že sme takí všetci. Tvrdia to psychológovia a behaviorálni ekonómovia (to sú takí, ktorí si nemyslia, že ľudia sú super-ultra-racionálni a majú vždy všetky potrebné informácie). Do prieniku týchto dvoch kategórií patrí aj Daniel Kahneman, držiteľ Nobelovej ceny za ekonómiu.
Dočítali ste sa, že “vakcína chrániaca deti pred smrteľnou chorobou nesie 0.001% riziko trvalého postihnutia.” Riziko vyzerá byť malé. Teraz zvážte iný opis toho istého rizika: “Jedno zo 100,000 zaočkovaných detí bude trvalo postihnuté.” Druhé tvrdenie urobí s vašou mysľou niečo, čo prvé nedokázalo: vytvorilo obraz konkrétneho dieťaťa postihnutého kvôli očkovaniu; 999,999 bezpečne zaočkovaných detí upadlo do zabudnutia.
Kahneman spolu so svojim celoživotným kolegom Amosom Tverskym skúmali zákutia ľudskej mysle. V knihe Thinking Fast and Slow, po česky Myšlení, rychlé a pomalé, Kahneman prezentuje roky psychologických výskumov a experimentov. Dozviete sa v nej napríklad to, ako sa realitní makléri zbytočne považujú za odborníkov, prečo sa chováme pri stávkovaní a hazarde tak, ako sa chováme, ale aj to, ako sudcovia z brucha strieľajú verdikty.
Skúsení rádiológovia, ktorí vyhodnocovali röntgenové snímky hrudníka ako “normálne” alebo “abnormálne” protirečili sami sebe v 20% prípadov, keď im ukázali tú istú snímku pri inej príležitosti.
Myšlení, rychlé a pomalé nám umožňuje nahliadnuť do fungovania dvoch mentálnych systémov, ktoré nám v hovoria nielen to, čo máme robiť, ale aj to, čo si máme myslieť, že sú naše dôvody to urobiť. Osobne si myslím, že by mala byť povinným čítaním pre študentov a mladých ľudí. Pomôže im viac chápať cudzie konanie.
Odhliadnuc od veľmi chudobných, ktorých príjem ovplyvňuje ich šance na prežitie, hlavné podnety zháňania peňazí nie sú nutne ekonomické.
Kniha vyšla v češtine ešte len minulý týždeň, takže ak vás zaujala, určite po nej siahnite. Nemyslite si však, že po jej prečítaní budete konať racionálnejšie. Nebudete. Prvou myšlienkou budete vždy to iracionálne zvieratko z hlbín dejín. Umožní vám však pochopiť svoje vlastné myšlienkové pochody.
Knihu Myšlení, rychlé a pomalé od Daniela Kahnemana si môžete kúpiť aj v tomto kníhkupectve.