Po rokoch som našiel svoju čiernu labuť, pôvodnú domácu československú beletriu, ktorá sa výborne číta, má myšlienku, nie je zbytočne vulgárna a čitateľsky mi proste sadla. Týmto nehľadaným ale nájdeným knižným pokladom sa mi stala kniha Hejno bez ptáků od Filipa Douška.
Aby som bol presný, ide o dve knihy, bielu a čiernu, predávané spolu, ktoré tvoria jeden príbeh. Alebo viac príbehov. Ja som začal bielou, označenou jednoducho Príbeh.
Hlavnou postavou je Cambridgeský doktorand Adam, ktorý sa v rámci svojej dizertácie snaží nájsť zákonitosť spájajúcu na prvý pohľad náhodné udalosti na celom svete, alebo ak chcete, hľadá dôkaz božej existencie. Nie však cestou Augustínovej filozofie, ale vychádzajúc z legálne aj nelegálne dostupných údajov o ľudských osudoch, prírode a pohyboch na burze, ktoré spracováva jeho veľdielo, program Faustomat. Pracovný život vyvažuje vzťah s umelkyňou Ninou, ktorá je spontánny jin jeho jangu a kamarát Markýz, sofistikovanejšia verzia Barneyho z How I Met Your Mother. Nadprirodzeno ale nevydáva svoje tajomstvá bez boja a tak sa začínajú diať čudné veci. Adam objavuje vlastné portréty staré stovky rokov. Boj o vedomosti sa mu zároveň stáva aj bojom o záchranu zdravého rozumu a vzťahu.
Jako pravý vědec usiluješ o nestrannost. Proto se musíš odvážit pohlédnout na svět nejen z pohledu vědecké skepse, která ti určitě našeptává, že bohy nenajdeš, ale i přes barevné sklíčko opačné hypotézy. Zodpovědně připustíš teorie, které ti nejsou vlastní, a tvůj světonázor se rozviklá.
Ak poznáte ten pocit, keď si po prečítaní knihy poviete „Som zvedavý, čo sa dialo potom!“, tak čierna kniha s názvom Kniha, odohrávajúca sa o pár rokov neskôr má pre vás odpovede. Ak patríte k ľuďom, ktorí si myslia, že západná civilizácia zbytočne ľpie na chronológii a čas nie je priamka, ale kruh, môžete poradie kníh vymeniť.
Jak bys mohl vědět, co volit, když jsi nezvolil, nezvolil znovu opak a postrádáš obě skušenosti ke srovnání?
Filip Doušek sa vo svojej prvotine záberom a kombináciou informácií zo všetkých možných smerov priblížil Foucaltovmu kyvadlu Umberta Eca a pútavosťou príbehu a sympatickými postavami ho (pre mňa) prekonal. Kniha je naplnená úvahami o filozofii, myslení a matematike uberajúcej sa podobným smerom ako Hofstadterov Gödel, Escher, Bach, len je okorenená štipkou spirituálna. Príbehu to však vôbec neubližuje, všetko do seba krásne zapadá. Pri čítaní navštívime Cambridge, ale aj kúsok Írska, Prahu, Japonsko a Indiu. Štýl písania je veľmi čitateľný a vstrebávať Filipovu prácu s jazykom a logikou je čitateľské potešenie.
Výborně. Kdybys ke mně chodil na přednášky, slyšel bys, že po vyslechnutí dobrého příběhu, takového, který dlouho přežije, musí člověk vědět méně. Musí být bohatší o nejistotu a vidět dilemata tam, kde původně viděl jedinou odpověď. Musí své odpovědi vуměnit za otázky.
Autor študoval ekonómiu v Prahe a pracoval v IT v Londýne. Popri tom si ale užil aj mnoho dobrodružstiev, surfoval v Riu, stopoval na Aljaške, rozvážal pizzu na mopede a experimentoval so životom. Román Hejno bez ptáků písal celých 12 rokov. Alebo, aspoň sa to o ňom tvrdí na internete.
Je tedy nanejvýš důležité ptát se, jak Wikipedie vznikla. Co lidi ponouklo začít psát na tu první prázdnou stránku? Proč píšou, aniž by jim to někdo přikázal, aniž by strašil peklem nebo sliboval přímý osobní zisk? Proč jsou tak hodní?
Kniha (ako predmet) je prevedením taká krásna, že som mal nutkanie si ísť vždy pred čítaním poriadne umyť ruky mydlom, aby som jej náhodou neublížil. Čistá ľanová obálka, kvalitný papier a väzba, stránky podľa rozmerov Zlatého rezu, typografia a ilustrácie tvoria skutočný estetický zážitok. Jediné, čo mi trochu vadilo bolo, že som musel rozlepovať zlepené stránky v čiernej knihe, asi kvôli ich farbeniu (čierna kniha musí byť čierna z každej strany!).
Pre mňa je Hejno bez ptáků jedna z najlepších beletrií, aké som kedy čítal (deň pred ňou som čítal Zločin a trest, to len tak na porovnanie). Myšlienkovým aj hmotným spracovaním je na vysokej úrovni. Po jej prečítaní máte chuť ju požičať všetkým kamarátom a rodine. Alebo, ak ste bibliofil, alebo bibliopat, ako ja, tak ju založíte na čestné miesto do knižnice, budete sa raz za čas vracať k niektorým myšlienkam a spomienkam na príjemne strávený čas. Koniec koncov, dobré knihy sa požičiavajú, výborné nie.
Knihu Hejno bez ptáků od Filipa Douška si môžete kúpiť napríklad v tomto kníhkupectve. Podporíte tým mladého autora (a trochu aj ešte mladšieho autora tejto recenzie :)