Je náboženstvo potrebné? Pochádza ľudská morálka od boha? Existuje vôbec boh? Nie. Teda aspoň podľa knihy Boží blud (The God Delusion) od Richarda Dawkinsa, evolučného biológa z Oxfordu a Berkeley.
Dawkins k božej existencii pristupuje ako ku každej vedeckej teórii, ktorú je potrebné dokázať predtým, než ju môžme prijať. Na paškál si vzal tri abrahámovské náboženstvá – judaizmus, kresťanstvo a islam. Postupne analyzuje a vyvracia “dôkazy” božej existencie vrátane Dôkazov Tomáša Akvinského, Svätého písma, Pascalovu stávku. Vymenováva nezmysly a protichodné tvrdenia svätých kníh, ktoré by aj boli na smiech, ale sú skôr k plaču.
Autor ako darwinista predpokladá, že náboženstvo a morálka sú vedľajšie a navzájom nesúvisiace produkty evolúcie mozgu a teda náboženstvo nemá na morálne cítenie vplyv. Jeho vedecké interpretácie sú viac než presvedčivé. Tvrdenia kritikov o tom, že bez náboženstva by ľudia páchali zlo, považuje za priznania toho, že zbabelý strach z božieho trestu je jediná vec, ktorá bráni veriacim nesprávať sa ako monštrá. O jeho pochopiteľnom odsudzujúcom pohľade na kreacionizmus a inteligentný dizajn vyučovaný v školách, na teóriu Zeme starej 6000 rokov a na deštruktívny vplyv vymývania mozgov deťom asi nemá zmysel sa rozpisovať.
Synu Winstona Churchilla Randolphovi se jakýmsi záhadným způsobem podařilo nepoznat Písmo, dokud se s ním Evelyn Waugh a ještě jeden kolega důstojník, když byli za války převeleni na stejné stanoviště, v marné snaze Churchilla alespoň na chvíli umlčet, nevsadili, že nedokáže přečíst celou Bibli za čtrnáct dnů: „Bohužel to kýžený výsledek nepřineslo. Nikdy nečetl ani kousek, a teď je z toho nechutně nadšený; neustále nám z ní něco nahlas čte:,Vsadím se, že jste netušili, že tohle bylo v Bibli…‘ nebo se jen plácne do stehna a zasměje se: ,Páni, ten Bůh je ale hajzl!‘
Kniha, primárne určená pre anglo-americké publikum, poukazuje na odsudzovanie a odmietanie ateistov, čo ich vedie k tomu, aby sa skrývali a vystupovali ako veriaci. Podľa prieskumov ateistický coming-out sa rovná politickej samovražde. Americký náboženský Taliban považuje za rovnako nebezpečný ako ten islamský.
Dawkins sám priznáva nádej, že ak knihu začnú čítať veriaci ľudia, odložia ju ako ateisti. Samozrejme pravdepodobnosť, že by silne veriaci človek takúto knihu vôbec čítal je minimálna, veď náboženskí vodcovia považujú rozum a vedu za prekážku v ceste viery. U mňa však svoj účel splnila.
Boží blud by určite nemal chýbať v zbierke žiadneho premýšľajúceho človeka.