Zamýšlali ste sa niekedy nad tým, ako ľudia lovili v dobách, keď sa ešte nepoužívali nástroje? Prečo majú ľudia po behu dobrý pocit? Alebo či by ste zvládli zabehnúť ultramaratón?

Ja nikdy. Kvôli zdravotným problémom s nohami som od narodenia nebehal, nehral futbal a podobným aktivitám som sa vyhýbal. A potom sa mi dostala do rúk kniha Born To Run (v českej verzii Zrozeni k běhu) od Christophera McDougalla a zamýšlať som sa začal.

Autor ako každý iný amatérsky bežec poctivo napĺňal štatistiku a raz do roka si privodil zranenie spôsobené behom. Až kým ho to jedného dňa neomrzelo. Ako redaktor Men’s health sa spojil s bežcami, ultra maratóncami, športovými lekármi, trénermi a koučami. Náhodou sa dozvedel o legendendárnych mexických indiánoch z kmeňa Tarahumara, ktorí len tak pre radosť organizujú bežecké závody trvajúce aj niekoľko dní. Pár z nich sa už mihlo v dejinách západného športu – samozrejme víťazne. V jednom z najnáročnejších ultra maratónov podľahli trénovaní bežci 65-ročnému indiánovi, ktorý chcel vyhrať jedlo pre svoj kmeň.

Kniha pozostáva z dvoch línií: jedna opisuje krátku históriu behania ako hobby, známych bežcov (medzi nimi figuruje aj Emil Zátopek), biologické predispozície ľudí k behu a jeho pozitívne dopady na náš organizmus ako aj podvody, ktorými nás ničia výrobcovia bežeckých topánok. Bonusom sú zdravotné dôvody prečo by mali ľudia behávať bosí, spolu s jemným odkazom na špeciálne bežecké topánky Vibram FiveFingers.

Druhá línia je osobný príbeh Christophera McDougalla, jeho hľadanie strateného indiánskeho kmeňa a zorganizovanie závodu, aký v histórii nemá obdobu – najlepší svetoví ultra maratónci proti najlepším indiánskym bežcom. Do poslednej chvíle som bol zvedavý, kto vyhrá.

Born To Run alebo ak chcete Zrozeni k běhu je veľmi pútavá kniha, ktorú nechcete pustiť z ruky. A keď ju konečne dočítate, máte chuť vybehnúť von a bežať len tak pre radosť. A to aj v prípade, že ste o sebe celý život tvrdili, že vás príroda stvorila ako protiklad behu. Tak ako som to urobil ja.