Branislav Dudáš – {crea-t-witty}

Útek do divočiny

// Apríl 14th, 2009 // Absurdistan, Hodnotenie

Po tom, ako Christopher McCandless úspešne dokončil univerzitu venoval 25 000 dolárov úspor na dobročinné účely, vzdal sa auta a väčšiny svojho majetku. Hotovosť, ktorú mal práve so sebou spálil a vydal sa na púť naprieč Severnou Amerikou. Po roku a pol putovania sa rozhodol zakončiť svoju odyseu osamoteným životom v aljašských lesoch. O štyri mesiace neskôr našiel jeho rozkladajúce sa telo lovec losov…

Písal sa rok 1990, keď sa Chris vydal na cestu, roztrhal všetky kontakty s rodinou a vzdal sa pre nás bežného spôsobu života. Pod menom Alex Supertramp s batohom na chrbte prekonal behom 20 mesiacov tisíce kilometrov. V kanoe sa dostal až do Mexika, kde ho búrka takmer odplavila na šíry oceán. Behom svojej cesty stretol mnohých ľudí, ktorým svojským spôsobom zmenil život.

Jeho posledným dobrodružstvom mal byť život v lone prírody. Stopoval až na Aljašku, kde po dňoch putovania rozbil tábor v opustenom vraku autobusu v strede národného parku Denali. Vlastnými silami tu prežil sto dní, rozjímal nad životom, čítal knihy a písal denník. Prostredie mu pomohlo uvedomiť si, že šťastie je len vtedy skutočné, ak sa oň máte s kým podeliť (Happiness only real when shared.) V dobe keď sa rozhodol  vrátiť, už nemohol kvôli rozvodneniu riek. Pár dní na to umrel hladom. Sám, v rozpadnutom autobuse v strede ničoho, spokojný v strede všetkého.

Autobus, v ktorom našli Chrisovo telo, je dnes malým putovným miestom. (Môžete si ho pozrieť cez Google Earth na súradniciach 63.8683972 -149.7693028, alebo osobne.)

Mnoho ľudí vníma Alexovo/Chrisovo putovanie ako útek do divočiny, ale niekedy mám pocit, že išlo o útek z divočiny. Jeho príbeh na mňa pôsobí veľmi motivujúco, aj keď si nie som istý, k čomu ma vlastne motivuje. A čo vy?

Cestu Christophera McCandlessa opísal Jon Krakauer vo svojej knihe Into the wild. Film s rovnakou tematikou a názvom natočil Sean Penn.