Branislav Dudáš – {crea-t-witty}

Babička

// November 11th, 2008 // Absurdistan

S ústami umastenými od langošu stojím na Mlynských Nivách. Utriem sa do servítky a kútikom oka zazriem babičku. Približuje sa.

Vzrastom nízka, maximálne stopäťdesiat centimetrov. Na sebe má klasický, zeleno-hnedý, babičkovský úbor a kabát zo starej popraskanej kože.
Je stále bližšie a bližšie. Už som si istý, že mieri ku mne.
Pozerá mi do očí.
Stratila sa a hľadá cestu? Potrebuje peniaze na lístok na autobus? Je jej zima?
Už je len niečo vyše metra odo mňa. Som pripravený dokázať sám sebe, že som dobrý človek a pomôcť jej.
Jasne počujem, ako sa nadýchla. Chce niečo povedať.
Usmejem sa. Mám pripravenú láskavú kladnú odpoveď.
Úsmev opätuje s múdrou stareckou iskrou v očiach.
Otvorí ústa a opýta sa:
“Chlapče… Nekúpiš vyskakovačku?”